„Pivo dělá hezká těla,“ spieva sa v hite českej skupiny Alkehol. Čerstvá Miss Slovensko 2011 Michaela Ňurciková (20) by to isté mohla povedať o volejbale, vďaka ktorému získala postavu modelky. Mimochodom, vlani sa najkrajšou Slovenkou stala zapálená fitneska Marína Georgievová. Mení sa súťaž krásy na preteky športovkýň?
Ste ten prípad, že vás okolie dlhé roky presviedčalo, aby ste sa konečne prihlásili na Miss, alebo ste, naopak, týmto rozhodnutím všetkých šokovali?
Musím sa priznať, že pred dvoma rokmi som veľmi chcela ísť na kasting, no práve som maturovala a mala som veľa učenia, tak som sa nakoniec rozhodla, že nepôjdem. No a tento rok ma do toho dotlačili mamina a priateľova mamina.
Keď ste sa ráno po finále zobudili a získali aspoň minimálny odstup od toho, čo sa stalo večer, čo sa vám začalo diať v hlave?
Ešte stále neviem celkom opísať svoje pocity. Neviem, ako sa mám k tomu vyjadrovať. Keď som sa zobudila, mala som pocit: Wow, ja som naozaj tá Miss. Je to niečo neopísateľne krásne.
Máte už nejaký strategický plán, čo ďalej so životom, školou, volejbalom?
Uvidíme, čas ukáže. Všetko si ešte musím poriadne rozmyslieť. Jednoznačne by som rada skĺbila nejaké tie tréningy s povinnosťami, ktoré ma čakajú.
Ste v B-čku Slávie UK Bratislava, to znamená dvojfázové tréningy, dennodenná drina. Už kvôli príprave na Miss ste ale túto rehoľu porušili a teraz to bude ešte horšie.
Veruže tak, ale som rada, že ju budem porušovať. (smiech) Môj život sa zmení od základu.
Ako to zobrali predstavitelia klubu?
Všetci mi z klubu gratulovali, boli veľmi šťastní. Nemôžem povedať, že by mi vyčítali, že nechodím na tréningy.
Ak bola šanca dostať sa do Áčka, teraz asi zmizla...
Asi áno, všetko má svoje plusy a mínusy, musela som s niečím takým počítať.
Nemala by byť špičková športovkyňa trochu viac otlčená, svalnatá, drsná...?
(smiech) Ťažko povedať, ale v klube určite nemáme dievčatá, ktoré by mali napríklad nadváhu. Myslím si, že volejbal spojený s pohybom veľmi pomáha telu a ak aj teraz nebudem trénovať úplne naplno, určite budem chodiť do posilňovne a behať. Toho sa nevzdám.
Dá sa volejbalom zarobiť?
To je ťažké, ja som to nemala ako zárobok, ale ako hobby. Určite mi klub prispieval napríklad na ubytovanie, ale žiaden plat som nemala.
V jednej z dokrútok počas finále Miss odznelo, že ste boli od mala veľmi temperamentná, a preto vás rodičia dali na šport. Čím všetkým ste si prešli?
Najskôr som chodila na scénický tanec do ľudovej školy umenia a neskôr prišiel vlastne už len volejbal.
Pochádzate z Nových Zámkov, no už v pätnástich ste odišli na športové gymnázium do Bratislavy. Aké to bolo?
Zrazu som sa o seba musela vedieť sama postarať. Myslím, že mi to dalo veľmi veľa a aj teraz som preto samostatnejšia.
Momentálne študujete na Pedagogickej fakulte UK odbor biológia-pedagogika. Prečo práve tieto dva predmety, spájali ste s nimi svoju budúcnosť?
Ja som si najmä chcela spraviť školu, ktorá nebude súvisieť so športom, pretože vzdelanie treba mať. Biológia ma bavila a pedagogiku som si zobrala do kombinácie.
Máte nejaké skúsenosti s modelingom?
Žiadne. Keďže som trénovala ráno i večer, bola som stále v telocvični a nikdy som nemala možnosť skúsiť si napríklad nejaké fotenie. Môj život bol len o športe.
Fotenia ste si najmä po finále užili nadmieru. Páčilo sa vám to?
Áno, veľmi.
Máte priateľa. Ako sa tváril, keď vás vaše mamy dotlačili na Miss a keď ste vyhrali?
Myslím si, že sa mu to veľmi páčilo, bol šťastný, i keď si ešte všetko neuvedomoval podobne ako ja.
Ktorá fáza súťaže bola pre vás najťažšia a ktorú ste si najviac užili?
Najmä nástup na finálový večer bol strašný, mala som trému, bála som sa, ale ako som vyšla na javisko, všetko to opadlo. Tým pádom to bol najťažší, ale aj najkrajší zážitok v mojom živote.
Kedysi mali finalistky Miss najväčší stres z promenády v plavkách, ktorá sa považovala za niečo výnimočné, až erotické. Časom sa však televízne tabu riadne posunulo a plavky sa stali úplne bežnou disciplínou. Tiež ste to tak cítili?
Musím sa priznať, že som sa strašne bála, lebo som mala rešpekt pred tým, že predsa len ukazujem svoje telo. Ale, ako vravím, keď som vyšla na pódium, opadlo to a cítila som sa super.
Našli ste si medzi konkurentkami nejaké kamarátky takpovediac na život a na smrť?
Jednu takú som si našla, Mišku Wzošovú. Uvidíme však, nakoľko ostaneme v kontaktne, keďže ona je z Popradu a ja žijem v Bratislave.
Mimochodom, boli ste vždy chutné blonďavé dievčatko, pýcha rodiny, alebo ste skôr vyrástli do krásy v posledných rokoch?
Fúha, ja som bola skôr chudá, nohatá, chlapčenská...
