Prekročil rýchlosť zvuku ako jeden z prvých pilotov v Československu. Komunistický režim ho v 50. rokoch vyslal do Ruska, kde sa stretol a skamarátil s prvým kozmonautom vo vesmíre Jurijom Gagarinom.
Pre rodáka zo Sučian (okr. Martin) bolo lietanie všetkým. Viedol prvú skupinu letcov, ktorí pilotovali ruskú stíhačku MiG-19 a neskôr MiG-21. „Bol jedným z prvých pilotov, ktorý v republike prekročil nadzvukovú rýchlosť,“ povedal Patrikov dlhoročný kamarát, letec Gustáv Schimik.
V 50. rokoch minulého storočia mali už európske veľmoci, na rozdiel od komunistického Česko-slovenska, techniku prekonávania nadzvukovej rýchlosti nacvičenú. Ján Patrik sa následne ocitol v prvej skupine, ktorá išla do Ruska naberať nutné vedomosti. Učil sa, ako ju správne dosiahnuť, pri akej rýchlosti a aj nutné bezpečnostné opatrenia.
Na školení sa stretol s Gagarinom, ktorý sa tiež učil nadzvukovému lietaniu. „Spomínal, že v tom čase tam stretával aj Jurija Gagarina. Vtedy ešte neznámeho dvadsaťpäťročného poručíka,“ prezradil Schimik.
Ján Patrik si vraj najznámejšieho kozmonauta pamätal ako veselého, príjemného človeka, ktorý bol v kolektíve obľúbený. A vraj to bol aj veľký fešák. S Gagarinom sa stretol v školských laviciach viackrát. Keď sa dozvedel, že sa Jurij stal prvým kozmonautom vo vesmíre, ostal prekvapený. Veľkou ranou pre Jána Patrika bolo, keď ho po roku 1968 vyhodili z armády a zakázali mu lietať. Do kokpitu si opäť sadol až po roku 1990. „Bol som s ním na poslednom lete. Leteli sme do Ružomberka,“ spomína si Schimik. Vraj to bolo pre nich oboch veľmi emotívne.
