Roháč podal sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd. Podľa televízie RTL Club jeho DNA sa našla na čiapke, ktorú zanechal vrah na mieste vraždy Jánosa Fenyöa v roku 1998. Roháč pred vydaním poskytol rozhovor televízii JOJ. Čo si myslí o novom procese, ktorý ho čaká v Maďarsku a ako trávil svoje dni v Leviciach, kým ho znovu neposadili za mreže?
Veríte ešte stále vo férovosť maďarskej justície?
- Áno. Ale mám pocit, že v Maďarsku sa teraz bude ťažko dokazovať moja nevina. Pritom som ochotný ísť na detektor lži. Tak ako som bol ochotný ísť na detektor lži aj v prípade Remiáša. Asi prídu za mnou s tým, že majú dôkazy. Príde svedok, ktorý povie, že ma pozná. Hoci 13 rokov ma nikto nepoznal.
S vraždou maďarského magnáta spájali donedávna istého Albánca prezývaného Gvin. Je to ten údajný chránený svedok, ktorý má byť použitý proti vám?
- Neviem, ja toho človeka nepoznám. Pokiaľ viem, maďarskí vyšetrovatelia v tejto veci žiadali vydať niekoľko podozrivých Srbov či Albáncov, ale ich domovské štáty nevydali ani jedného z nich. U nás je to iné.
Po tom, ako ste sa ocitli na slobode, mali ste incident v levickom bare. Obvinili vás, že ste boli nadrogovaný alebo opitý....
- Keď som sa vrátil vlani v októbri po prepustení z väzby z Budapešti domov, hneď som bol tŕňom v oku. Aj u nás v Leviciach. Mesto si medzi sebou rozdelili určité skupinky, ktoré sa hrajú na mafiánov a moja prítomnosť im začala prekážať. Išiel som na jednu diskotéku, kde ma zastavili s tým, že Roháčovci majú zakázaný vstup. Ten podnik vlastní bývalý policajt, dnes majiteľ strážnej služby. Vošiel som dnu, a to bola chyba. Nastalo strkanie. Potom z toho spravili výtržnosť.
Kolujú reči, že po vašom návrate sa v Leviciach začal boj miestnych kriminálnych skupín o teritóriá.
- Ponúkli mi, že dostanem nejaké územie, ale ja som hneď povedal nie. Chcel som mať pokoj. Mne stačí môj dom a záhrada. Nepotrebujem už bojovať s nejakými magormi. Potom chodili za mnou rôzni ľudia. Napríklad bývalý policajt, ktorý je teraz gangster. Pracoval na kriminálke, potom ho vyhodili, ale stále má na polícii silné slovo. Odkázal som im, že s nikým sa nebudem stretávať a nič od nich nechcem. Pochopili to tak, že kto nejde s nami, ide proti nám. Stal som sa ich nepriateľom.
Čo bude s vaším synom? Vraj je na úteku.
- Štve ma to. Konečne som ho nasmeroval na správnu cestu. Vyzeralo to, že prestane piť a drogovať a nájde si zamestnanie. Bohužiaľ, stál pri mne, keď došlo k incidentu na diskotéke a teraz si to zlizne. Nemyslím si však, že bude utekať ako ja. Prihlási sa na polícii. Celá vec sa musí objektívne vyšetriť, aby sa preukázalo, že je nevinný.
Cítite za vaším zadržaním politickú objednávku?
- Už keď som bol v Maďarsku, bola vytvorená špeciálna skupina, ktorá sa mala zaoberať mojou údajnou trestnou činnosťou. Keď som sa vrátil domov, vytvorili novú komisiu na podnet pána Spišiaka. Myslím si, že on si lepšie rozumie s maďarským rezortom vnútra ako so slovenským. Je zaujímavé, že keď ma vo februári zatkli v Leviciach, nikto zo slovenských policajtov netušil, o čo ide. Vedel to iba pán Spišiak.
Podľa Spišiaka existujú indície, že ste mali pracovať pre medzinárodne hľadaného Ľudovíta Sátora.
- Je to nezmysel. V živote som nevidel toho človeka.
Nemali ste v pláne utiecť zo Slovenska?
- Prečo by som mal utekať? Ja som desať rokov strávil na úteku. Už nechcem. Budem na Slovensku a nebudem utekať pred ničím.
Neľutujete teraz, že ste neodišli hneď po svojom prepustení do zahraničia?
- Mohol som ísť preč. Ale to isté som spravil aj pri väzenskej vzbure v Leopoldove. Keď ma pustili z väzenia, kde som sedel za únos komunistického papaláša, doma na mňa čakali kamaráti. Boli už otvorené hranice. Lanárili ma do Ameriky aj do Austrálie. Vtedy si ma zavolal pán Čarnogurský a povedal mi, že sa chystá amnestia. Vravel, aby som počkal ešte rok a potom mám požiadať o prezidentskú milosť. Vrátil som sa teda späť do Leopoldova.
Často sa o vás hovorí ako o štvancovi. Dokedy budete takto žiť?
- Do konca života. A zisťujem, že to má svoju cenu.
