Keď príde reč na dioxín, vynoria sa najmä Talianom bezpodmienečne aj spomienky na chemické nešťastie v meste Seveso v severnom Taliansku. V roku 1976 tam došlo k uvoľneniu obrovského množstva vysoko horľavého dioxínu, ktorý je tou vôbec najjedovatejšou látkou vyrobenou človekom, pripomína nemecký denník Bild.de.
Výbuch v Taliansku
10. júla 1976 explodoval v Sevese v objekte farmaceutickej firmy chemický reaktor, pričom sa uvoľnili takmer tri kilogramy vysoko horľavého TCDD-dioxínu (desaťnásobne jedovatejší ako cyankáli). Jed vtedy zabil vtáky a malé zvieratá, 220 000 ľudí sa muselo podrobiť lekárskym vyšetreniam.
Konečné číslo obetí nehody je doteraz neznáme. V zasiahnutom regióne po tragédii zaznamenali nárast výskytu rôznych druhov rakoviny. Približne 200 ľudí ochorelo na ťažkú formu akné, vrátane malých detí, ktoré boli týmito vyrážkami priam zohavené. Stovky ľudí sa museli presťahovať.
Takto znetvoril tváre dioxín, ktorý sa dostal do vzduchu po výbuch chemického reaktora v Talianskom Sevese v roku 1976.
Odvtedy spotrebitelia okamžite spozornejú, keď počujú o varovaní pred dioxínom v potravinách.
Podľa ministra na ochranu spotrebiteľov spolkovej republiky Severné Porýnie-Westfálsko Johannera Remmela by bolo zľahčovanie možnosti prítomnosti dioxínu v potravinách nezodpovedné. Nepočíta však s tým, že by existovalo akútne nebezpečenstvo ohrozenia zdravia, ak človek už kontaminované produkty zjedol.
Čo je vlastne dioxín?
Ide o vysoko toxickú a karcinogénnu látku, ktorá sa rozkladá veľmi pomaly. Dobre sa viaže na tukové tkanivo a ľudskom alebo zvieracom tele a pri dlhodobejšom pôsobení môže spôsobiť vážne zdravotné problémy – poškodzuje imunitný systém, narušuje hormonálny systém, podporuje rast nádorov, negatívne vplýva na kardiovaskulárny systém, spôsobuje aj vážne kožné ochorenia, ťažkosti s dýchaním či problémy tráviaceho traktu.
Najznámejší zástupca tejto skupiny je TCDD (2, 3, 7, 8 – Tetrachlordibenzodioxin), ktorý je taký silný, že už aj jedna milióntina gramu na kilogram hmotnosti zvieraťa je preňho smrteľná.
Nie každý z približne 200 druhov dioxínov a chemicky príbuzných látok je klasifikovaný ako karcinogénny. Spoločné pre všetky látky je však to, že sa viažu na tuk v tele a pomaly sa rozkladajú. 90 až 95 percent látok sa dostane do tela potravou, predovšetkým konzumáciou mäsa a mliečnych produktov.