Za ich zlú finančnú situáciu mohol fakt, že jej nebohému otcovi Rudolfovi Karafiátovi († 84) okolo štyridsiatky ochrnula ľavá ruka. Práca sa mu teda hľadala ťažšie. Premiérka mu po odchode do dôchodku pravidelne prispievala na živobytie.
Iveta Radičová často spomínala na svoje detstvo i rodičov. „Otec bol dennodenne dlho v práci. Bol zamestnaný v Košiciach a nie v Bratislave. Navyše, po sedemdesiatom roku, to som mala dvanásť rokov, nemal šancu pracovať vôbec. V šesťdesiatych rokoch sa pokúšal robiť novinára a potom sek. Mal nepohyblivú ľavú ruku, robotnícka profesia neprichádzala do úvahy. Až neskôr sa mu podarilo zamestnať sa ako jazykový korektor v tlačiarňach. Často hovorieval, že mu je záhadou, ako mamina dokázala vyjsť s tými nemnohými peniažkami, čo sme doma mali,“ opisuje politička pomery, z ktorých vyšla, na svojej internetovej stránke.
„Ona si po obede kúpi kus handry a večer v tem ide ven,“ tak opisoval Rudolf Karafiát, rodený Záhorák, političkinu záľubu v šití. Radičová sa dlhodobo venuje sociálnej oblasti a práve cez svojho otca vnímala ekonomickú situáciu dôchodcov na Slovensku. „Môj otec má dôchodok nižší ako priemerný, žije v Bratislave v trojizbovom byte. Našťastie nemusí platiť za lieky, lebo je zdravý a, samozrejme, že dôchodok má rozdelený medzi pokrytie bývania a bežných výdavkov na stravu, drogériu a podobne. Samozrejme, vypomáham mu, ale nie každý dôchodca má to šťastie, že mu deti môžu finančne pomôcť,“ uviedla v rozhovore v marci 2009.
