Návrat k slovenskej korune: Stálo by to minimálne miliardu eur!>>
Sulík: Slovensko by malo mať plán "B" a chystať sa na návrat koruny>>
Nemecko: Nebudeme financovať ostatné krajiny eurozóny!>>
V piatok to po rokovaní lídrov európskej dvadsaťsedmičky v Bruseli potvrdila slovenská premiérka Iveta Radičová. „Euro je a zostane ústredným prvkom európskej integrácie,“ tlmočila šéfka slovenskej exekutívy ústredný záver zo summitu Európskej rady.
Dohoda o takzvanom stabilizačnom mechanizme je podľa Radičovej v tejto chvíli už „plne schválená“. Premiérka tak potvrdila predchádzajúce zákulisné informácie o tom, že predsedovia vlád členských štátov únie vyjadrili s týmto bodom jednohlasný súhlas. Permanentný systém má však začať fungovať až od roku 2013 a jeho presné detaily ešte nie sú známe. Jeho prvým predpokladom je schválenie dodatku k Lisabonskej zmluve. Lídri sa v piatok v Bruseli zhodli aj v tejto otázke, rovnako aj v tom, že nástupkyňu „euroústavy“ z tohto dôvodu nebude nutné znovu otvárať a podľa Radičovej postačí prijatie „limitovaného dodatku“ . Permanentný finančný mechanizmus má v budúcnosti nahradiť provizórny Európsky fond finančnej stability (EFSF) známy aj pod názvom euroval. Ten prvýkrát aktivovalo nedávno Írsko po tom, ako sa po Grécku stalo druhou krajinou eurozóny, ktorá začala mať vážne problémy so splácaním svojich záväzkov. Permanentný finančný mechanizmus má ambíciu zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti podobné scenáre opakovali.
„Krízový mechanizmus má riešiť budúce krízové situácie v eurozóne a nepredpokladá sa priama finančná účasť zo strany spoločenstva,“ informovala predsedníčka slovenskej vlády. Systém by sa pritom podľa Radičovej mal aktivovať len v prípade „ohrozenia eurozóny ako celku“ a „ po vyčerpaní všetkých ostatných možností“. Do mechanizmu bude pritom zakomponovaný aj Medzinárodný menový fond, aj keď zatiaľ nie je jasné, v akej podobe. Podrobnosti lídri EÚ doladia až na budúci rok, keď sa predsedníctva v únii na pol roka ujme Maďarsko.
Pokiaľ ide o nečlenské krajiny eurozóny, ich úloha v budúcom krízovom mechanizme takisto nie je celkom jasná. Podľa Radičovej sa budú môcť krajiny mimo Európskej menovej únie (EMÚ) dobrovoľne rozhodnúť, či sa do záchranného systému zapoja. Nástupca eurovalu by však nemal fungovať na báze „pumpovania“ ďalších peňazí do zadlžených členských štátov. „Dlhová kríza sa nedá riešiť ďalšími dlhmi. Na tomto je určite zhoda,“ uzavrela slovenská premiérka.
Írsko dostane 22,5 miliardy eur od Medzinárodného menového fondu
Medzinárodný menový fond podľa očakávaní schválil miliardový úver pre Írsko. Výkonná rada fondu rozhodla, že poskytne krajine 22,5 miliardy eur. Táto suma je súčasťou záchranného balíka v celkovej hodnote 85 miliárd eur. Väčšinu poskytnú krajiny eurozóny. Dĺžka úverového programu je 3 roky.
Írsko bolo na konci novembra nútené požiadať Európsku úniu (EÚ) a MMF o finančnú pomoc. V stredu (15. 12.) prijatie pomoci schválil aj írsky parlament. Výmenou za záchranný úver sa krajina zaviazala realizovať prísne úsporné opatrenia.
"Írska vláda prijala ambiciózny program na zvládnutie hospodárskej krízy," uviedol šéf MMF Dominique Strauss-Kahn. Finančná pomoc má vláde umožniť znovu získať dôveru trhov a podporiť rast a tvorbu pracovných miest. Írsko má okamžite k dispozícii 5,8 miliardy eur. Harmonogram uvoľňovania ďalších tranží nie je známy.
Medzinárodná finančná kríza zasiahla Írsko veľmi tvrdo. Štát musel dať desiatky miliárd eur na záchranu bánk, čo spôsobilo prudký nárast deficitu a verejného dlhu a výrazné zvýšenie rizikových prirážok na írske dlhopisy. Záchranný úver pre krajinu je úročený sadzbou 5,83 %.
