Táto emotívna scéna sa odohrala na letisku v Rangúne desať dní po prepustení političky z domáceho väzenia.
Syn Kim Aris (33) nakoniec dostal od vojenského režimu víza, na ktoré čakal niekoľko týždňov v susednom Thajsku. Krátko pred vstupom do letiskového terminálu 65-ročná usmievajúca sa Su Ťij povedala novinárom: "Som veľmi šťastná."
Opozičnú líderku prepustili 13. novembra po vyše siedmich rokoch z domáceho väzenia.
Laureátka Nobelovej ceny za mier sa prostredníctvom svojho právnika Njan Wina poďakovala úradom za vydanie víz jej synovi, ktorý žije v Británii a matku videl naposledy v decembri 2000. Odvtedy mu vládnuca junta opakovane odmietla udeliť víza.
Su Ťji nevidela syna celých 10 rokov.
Aktivistku Su Ťij, ktorá dostala Nobelovu cenu v roku 1991 za nenásilný boj za demokraciu, prvýkrát zatkli v roku 1989, keď mal Kim 11 rokov a jeho starší brat Alexander 16 rokov. Z posledných 21 rokov ju zadržiavali celkovo 15 rokov.
V interview pre tlačovú agentúru Associated Press minulý týždeň politička priznala, že roky jej politickej práce boli ťažké pre jej rodinu.
"Vedela som, kde budú problémy," vyhlásila o svojom vstupe do politiky, pre ktorý sa rozhodla v strednom veku. "Ak si človek vyberie, musí byť pripravený znášať dôsledky," dodala.
Su Ťij vyrastala prevažne v zahraničí. Za manžela si vzala britského vedca Michaela Arisa a svojich dvoch synov vychovávali v Anglicku.
Su Ťij sa však v roku 1988 ako 43-ročná vrátila do domov do Mjanmarska (bývalej Barmy), aby sa mohla starať o chorú matku. V tom čase vypukli demonštrácie proti vojenskej vláde. Rýchlo si získala dôveru odporcov režimu a dostala sa do čela opozície - aj vďaka tomu, že bola dcérou hrdinu, generála Aun Schana, ktorý sa zaslúžil o nezávislosť Barmy od Británie a ktorého neskôr konkurenti zavraždili.
Vďaka svojmu pôvabu a inteligencii Su Ťji sa stala medzinárodným symbolom nenásilného protestu proti tyranii.
Starší syn Alexander v roku 1991 prevzal v mene matky Nobelovu cenu za mier - ona si zatiaľ odpykávala domáce väzenie - a údajne žije v Spojených štátoch.
Manžel Michael Aris zomrel v roku 1999 na rakovinu prostaty ako 53-ročný bez toho, aby sa ešte stretol s manželkou. Junta mu totiž celé tri roky až do jeho smrti odmietala udeliť víza. Su Ťij sa nikdy nestretla s vnúčatami.
Mjanmarská vojenská junta nečakane uvoľnila pomery v krajine, západné mocnosti však stále neveria, že ide o skutočné demokratické zmeny.
Hoci ju rodina podporovala, politička povedala, že jej synovia obzvlášť trpeli. "Po rozpade rodiny im nebolo veľmi dobre, najmä po smrti otca, pretože Michael bol výborný otec," uviedla Su Ťij. "Keď už nežil, veci nešli tak ľahko, ako synovia možno čakali," vysvetlila.
Dodala však, že vždy mala ich podporu. "Moji synovia sú ku mne veľmi dobrí. Celý čas boli veľmi láskaví a mali porozumenie," dodala.
