Odvtedy sa oňho stará nezamestnaný
otec, ktorý mu musí štyrikrát denne
pichať inzulín. Pre chorobu Erik zrejme
nenastúpi ani do školy - nemal by
mu tam kto pichať inzulín.
Rodina Šándorovcov
žije ako v stredoveku.
V domčeku,
ktorý je na rozpadnutie,
kúria drevom,
večer si svietia sviečkami
a vodu musia
nosiť zvonku. Aj napriek
týmto ťažkým
podmienkam je Erik
veselé a čulé dieťa.
Miluje bicyklovanie
a ako správny chalan
aj autá či futbal.
„Už sa teším na zimu.
Budem sa bicyklovať
a bude to jazda
plná šmykov,“ hovorí
s úsmevom chlapča,
ktorému otec pravidelne
pichá dávky
inzulínu. „Pod stromček
by som chcel
malé auto, ktoré môžem
šoférovať. Ale
musím
poslúchať,“ dodáva
chlapec.
Lásku mu aj za
mŕtvu mamičku plnými
priehrštiami dáva
jeho otec Alexander
(52). O ich osude sa
mu nehovorí ľahko:
„Prišiel som o prácu.
U nás jej je nedostatok
a cestovať za
ňou nemôžem. Veď
čo by bolo s chlapcom?
Pretĺkame sa
ako vieme. Mesačne
dostanem necelých
6-tisíc korún. Dve tisícky
idú na inzulín,
no musíme aj jesť
a obliekať sa,“ vysvetľuje
smutným
hlasom.
„Bez manželky
je to ťažké.
Chýba nám. O tom,
že má Erik cukrovku
sme sa dozvedeli
tohto roku v máji. Bol
slabý, nevládal
chodiť. Budúci rok by mal nastúpiť do
školy, musíme však vyriešiť,
kto mu tam bude pichať inzulín.
Škola je totiž v dedine
vzdialenej 20 kilometrov a ja
s ním nemôžem cestovať
každý deň,“ dodáva Alexander
Šándor, ktorý sám učí syna
písať a čítať.
Chorý chlapec žije ako v stredoveku
LENTVORA - Chorý Erik Šándor (7) z obce Lentvora (okr. Lučenec) býva v starom dome bez vody a elektriny. Chlapec s ťažkou cukrovkou prišiel pred piatimi
rokmi o mamičku, ktorá podľahla rakovine.