Demonštranti požadovali vrátenie pozemkov, o ktoré pri vytváraní vojenského priestoru prišli. Ministerstvo obrany ČTK potvrdilo, že pozemky už vrátilo približne 60 percent vlastníkom. Nedoriešenie budúcnosti územia podľa demonštrantov zasiahol zhruba 30.000 ľudí.
Areál sa nachádza v oblasti Levočských vrchov; vznikol v 50. rokoch minulého storočia. Vláda pred ôsmimi rokmi poverila ministra obrany, aby vypracoval návrh na jeho zrušenie. Časť armády z neho odišla už koncom roka 2005, vojenský režim však v ňom podľa aktivistov zostal. Územie je údajne stále strážené, bez povolenia sa doň nedostanú ani majitelia parciel, ktoré im štát vracia, tvrdili aktivisti. Ministerstvo oponovalo, že pôvodní vlastníci už majú vydané rozhodnutie o voľnom vstupe na svoje pozemky. Na parcelách sa nevykonáva žiadny vojenský výcvik.
Ministerstvo obrany už skôr tvrdilo, že zrušenie vojenského obvodu nemohlo dokončiť. Tvrdilo, že si chce počkať na novelu zákona, v ktorej zohľadní nález Ústavného súdu. Parlament totiž na konci minulého obdobia v novele zákona o obecnom zriadení rozhodol, že na časti uvoľneného územia sa obnoví jedna z vysťahovaných obcí. Túto časť napadol na súde prokurátor i časť poslancov. Súd ju vlani v septembri označil za protiústavnú.
Pozemky sa podľa ministerstva odovzdávajú vlastníkom už od roku 2005. Závislé je však od rozhodovania Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku, ktorý o reštitúciách rozhoduje, povedal ČTK hovorca úradu Vladimír Gemela. Doteraz podľa neho vrátili nehnuteľnosti 6638 z celkového počtu 8166 oprávnených osôb.
Protestnú akciu dnes zorganizovali zástupcovia obcí Jakubany, Ľubica a zaniknutej dediny Ruskinovce. "Už štyri vlády sa vymenili, ani jedna nemá záujem, aby to zrušili," povedal ČTK 64-ročný dôchodca Ján Rybovič, ktorého rodina prišla v minulosti vraj o približne desať hektárov pozemkov. Podľa Veroniky Galekovej, ktorá zastupuje záujmy združenia za obnovu obce Ruskinovce, chcú ľudia na pozemkoch napríklad vybudovať chaty či pestovať. Nevylúčila, že niektorí uvažujú aj obnovení pôvodných obcí.
Protestujúcich prišla podporiť len štvorica poslancov KDH. Spor chcela v minulosti ukončiť poslankyňa hnutia Monika Gibalová. Parlament však nepodporil jej dve novely zákona o obecnom zriadení. Vo februári zas jej návrh uznesenia nezaradil predseda parlamentu do programu schôdze. Tvrdila, že za rozhodnutím poslancov nezrušiť obvod môže byť aj iný ako verejný záujem. Nachádza sa tam napríklad poľovnícky revír, možná je aj ťažba dreva.
