Dokazujú, že na jeho území žili pred viac ako dvomi tisíckami rokov keltské kniežatá. Bratislave tak môžeme dať prívlastok antická! Už teraz sa ozývajú hlasy odborníkov, že tento nález nemá na našom území obdoby a hlavné mesto Slovenska má svoje slávne Pompeje.
Zlaté mince našli na mieste bývalej jazdiarne, kde prebieha archeologický výskum už od januára tohto roku. Na dátum, keď sa v ich rukách objavilo prvé „zlato", však nikto nezabudne. „Bolo to presne 11. augusta. Po archeologických nálezoch pátrame aj pomocou detektora a ten začal vyslovene spievať. A potom sme uvideli zlatú mincu s nápisom BIATEC, čo sú prvé mince razené na našom území," teší sa archeologička Margaréta Musilová z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.
Jej prvým pocitom bola neopísateľná radosť. „Myslím si, že sa nám splnil sen hádam každého archeológa, ktorý túži objaviť svoju Tróju," opisuje Musilová. Zlaté a strieborné mince majú na sebe napísané BIATEC a NONOS. Tak sa volali prvé keltské kniežatá, ktoré vládli na tomto území a razili mince so svojimi menami.
Tomuto objavu predchádzal nález zachovanej rímskej dlažby. „Pochádza z 1. storočia pred naším letopočtom a naši zahraniční kolegovia povedali, že ide o najreprezentatívnejšiu rímsku stavbu z keltského obdobia severne od Álp," dodáva Musilová. Archeológovia nález mincí Biatec v takomto počte na území Bratislavského hradu nečakali. Až vďaka tomu odhalili, že Bratislava mala keltské oppidum sídlo moci na európskej úrovni a tak možno hovoriť o antickom hlavnom meste.
Na Bratislavskom hrade našli zlatý poklad z rímskych čias
