Hoci búrky patria k letu, s takou silou ako tento rok sa u dlho neukázali. Čo sa deje s počasím? Ako vzniká búrka? Ako môžeme vytušiť jej príchod? A ako ju prežiť bez ujmy na zdraví?
Poznáme to všetci. Po dlhom horúcom dni sa zrazu na obzore začnú kopiť mraky. O pár minút stmavnú, ochladí sa, zahrmí! Prichádza búrka - úžasná prírodná šou, ktorá nás však môže zabiť.
PRÍRODNÁ KATASTROFA
Zdá sa, že tento rok je na silné búrky bohatší ako tie predošlé. „Áno, v posledných rokoch sú búrky u nás, ale nielen u nás, často spojené s výskytom nebezpečných poveternostných javov, ako sú silný nárazový vietor intenzívny dážď, krupobitie či veľké množstvo bleskov. V lete má časť búrok takmer pravidelne v sebe potenciál prírodnej katastrofy,“ priznáva Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Súvisí to s tým, že letá sú horúcejšie ako kedysi. Teplý vzduch a vlhkosť sú základnými predpokladmi na vznik búrky.
BÚRKOVÝ OBLAK
Predpovedať búrky na sto percent nevedia ani meteorológovia. Viac-menej istí sú si len v prípade, keď sa po horúcich dňoch blíži studený front. Horšie j to už s klasickými lokálnymi búrkami z tepla, ktoré vznikajú najmä popoludní, keď denné teploty dosahujú vrchol. „Nevyspytateľnosť búrok spočíva v tom, že ich konkrétny vývoj na danom mieste prebieha veľmi rýchlo a búrka prejde všetkými vývojovými štádiami za jednu, maximálne dve hodiny,“ vysvetľuje klimatológ Pavel Faško.
Ako vytušiť, že sa blíži búrka, keď ste náhodou niekde v prírode na výlete? Jej príchod zaručene veštia špecifické mračná - cumulonimbus. „Ide o hustý kopovitý oblak s veľmi tmavou základňou, ktorá sa nachádza vo výške do dvoch kilometrov nad zemou. Oblak má tvar nákovy, ktorá je často oveľa širšia ako základňa oblaku pri zemi,“ vysvetľuje Pecho. Ak sa takýto oblak objaví na obzore, búrka nie je ďaleko. Búrkové mračná sú neraz vysoké až 15 kilometrov, preto ich je dobre vidieť už z diaľky. Ak sa jadro búrky priblíži asi na 20 kilometrov, počuť už aj hrmenie.
BLESK Z JASNÉHO NEBA
Už keď sa búrka iba blíži, nastáva nebezpečná situácia. Blesk totiž môže naozaj udrieť aj z jasného neba, ako sa hovorí. „Môže sa to stať aj vtedy, keď je búrka vzdialená viac ako 10 kilometrov. Bleskový kanál si totiž môže nájsť takú dlhú dráhu, že udrie do miesta vzdialeného desiatky kilometrov,“ varuje Pecho.
Ak je búrka už pri vás a vy ste niekde v prírode, či nedajbože na horách, môže ísť o život. „Každý blesk, ktorý zasiahne zemský povrch, je pre človek potenciálne nebezpečný, a to aj vtedy, keď sa vo vašom okolí nachádzajú objekty presahujúce vašu výšku,“ hovorí Faško. Smrť totiž nemusí spôsobiť iba priamy zásah blesku. Stačí, ak blesk udrie blízko vás a elektrický výboj sa šíri do okolia po mokrej zemi. Vtedy človeka môže zabiť tzv. krokové napätie.
Čím väčšia je vzdialenosť nôh pri chôdzi alebo keď stojíte, tým väčší je rozdiel napätia prúdu, ktorý vami prejde. Preto, keď sa schovávate pred búrkou vo voľnej prírode, dajte si pod seba nejakú nepremokavú podložku, skrčte sa a čupnite si, aby bolo vaše krokové napätie minimálne. Veríme, že aj ďalšie zaručené rady vám pomôžu prežiť letnú búrku v zdraví.
AKO SA SPRÁVAŤ PRI BÚRKE
Úkryt si vyberajte starostlivo, aby vás v ňom nezastihla prípadná povodeň alebo padajúce konáre či skaly.
- Najlepším úkrytom je, samozrejme, najbližšia budova s bleskozvodom.
- Neschovávajte sa pod osamelé stromy.
- Nezostávajte na kraji lesa, ale choďte hlbšie do hory.
- Ak ste na hrebeni hôr, rýchlo zostúpte o niekoľko metrov nižšie a čupnite s na zem, prípadne si sadnite na niečo suché a nevodivé.
- Ak sa schováte pod skalný previs, sadnite si do stredu a nechytajte sa jeho stien.
- Ak vás búrka zastihne na rovine, napríklad na poli, čupnite si, alebo si nájdite čo najnižšie položené miesto - napríklad priehlbinu. Na zem si nelíhajte!
- Nemajte pri sebe žiadne kovové veci, ak máte pri sebe mobil, vypnite ho.
- Auto je bezpečná skrýša - jeho kovová karoséria funguje ako tzv. Faradayova klietka, ktorá bezpečne uzemní elektrický výboj.
AKO JE ĎALEKO
To zistíme jednoduchým výpočtom. Rátame, koľko sekúnd uplynie od záblesku po zahrmenie. Sekundy potom vynásobíme hodnotou 300 a vyjde nám približná vzdialenosť búrky v metroch. Nebezpečenstvo úderu blesku je vysoké, ak čas medzi bleskom a hrmením je kratší ako 30 sekúnd.
BLESKY A HROMY
Blesk je elektrický výboj medzi rôzne nabitými časticami v oblakoch alebo medzi oblakmi a zemským povrchom.
- Bleskový kanál je široký niekoľko desiatok centimetrov a dlhý býva 2 - 3 kilometre. Rekordná dĺžka zaznamenaného blesku bola až 48 km.
- Elektrický prúd, ktorý bleskom preteká, má veľkosť až 100 000 ampérov a napätie niekoľko miliónov voltov.
- Bleskový výboj zohreje vzduch v okolí až na 30 000 °C (na Slnku je 6 000 °C). Horúci vzduch sa potom šíri rázovou vlnou, pričom vzniká hrmenie.
