S každou prekážkou či problémom, ktoré sa mu postavili do cesty, si vždy poradil. Ako lekár totiž dobre vie, že keď nejde o život, nejde o nič. Pre Nový Čas Nedeľa prezradil, čo bolo v jeho živote najkrajšie, najlepšie, najsmutnejšie či najpríjemnejšie. Takže, toto je jeho 8 NAJ...
Relax:
Relaxoval som zväčša pri pohybe. Keď som bol dieťa, veľmi rád som sa hrával s deťmi, so spolužiakmi, neskôr ma intenzívne zaujímal futbal. Ako malého chlapca ma otec doviedol do Bratislavy na zápas najlepšieho brazílskeho klubu Botafogo so Slovanom. Dokonca mi vtedy vybavil aj možnosť byť na autogramiáde futbalových hviezd Brazílie. Neskôr som si obľúbil aj iné športy, ako tenis či lyžovanie. Svoj voľný čas venujem čítaniu odbornej literatúry aj beletrie, často som pred koronou navštevoval divadlá, koncerty a iné kultúrne podujatia. Verím, že sa toto všetko čoskoro obnoví po odchode pandémie.
Radosť:
Keď má človek 80 rokov, je veľmi ťažké vybrať to, čo mu spôsobilo najväčšiu radosť. Tých radostí bolo určite nesmierne veľa - záchrana života v roku 1945 po ukončení druhej svetovej vojny, ukončenie štúdia medicíny, svadba so skvelou manželkou, ale najmä radosť z mojich dvoch dcér a troch vnúčat. Najstaršia vnučka, 13-ročná Hanka, je krásna mladá dáma, 11-ročný Samko je nadšený hokejista a najmladšia Tamarka hovorí výborne anglicky a výborne sa učí. Býva na tej istej chodbe ako my, takže v našom byte trávi veľa času, je to úžasné dievčatko. Som na všetky tri vnúčatá hrdý.
Poznanie:
Opäť je to cena života, spoznanie, čo je to láska medzi partnermi, v posledných rokoch skôr láska detí a vnúčat. Poznanie v takomto bardovskom veku je široké a bohaté. Človek nadobudne za život veľmi veľa informácií, zážitkov a z nich potom stavia svoju predstavu o poznaní sveta. Som človek, ktorý sa snaží nájsť radosť v živote, perspektívu, potešenie v rodine. Ľutujem, že ak sa môj život skončí - a tomu sa nedá zabrániť, že nebudem vidieť, aký vývoj majú moji najmenší potomkovia.
Láska:
Nepochybne prioritou zostáva láska k mojim najbližším, ktorí sú pre mňa všetko. Láska k mojej manželke sa prehlbuje, čím som starší, tým viac mám Katku rád. V začiatkoch nášho spoločného života som sa venoval viac práci a ona vychovávala naše deti, za čo som jej nesmierne vďačný. To, čo ona robila celý život pre mňa, som jej nemohol v plnom rozsahu dodnes vynahradiť. Snažím sa o to aj v tomto veku, aby mala pocit, že i keď som fyzicky hendikepovaný, má vo mne absolútnu oporu a môže sa na mňa vo všetkom spoľahnúť. A Keď už sme pri láske - pociťoval som lásku aj od nášho dalmatína, ktorý odišiel ako 17-ročný.
