Pandemické opatrenia na pohrebe princa Philipa († 99): Kráľovná ostala so svojím žiaľom sama

Britská kráľovná Alžbeta II. (94) musela na rozlúčke so svojím manželom, zosnulým princom Philipom († 99), sedieť sama. Aj britská kráľovská rodina totiž musí do bodky dodržiavať protipandemické opatrenia.

Smútoční hostia mali rozostupy a po vstupe do Kaplnky sv. Juraja si všetci svedomito nasadili rúška. Čierne rúško mala nasadené aj samotná kráľovná, ktorá pohreb sledovala v lavici osamotená.

Krátko pred pätnástou hodinou miestneho času sa vydala rakva s princom Philipom na svoju poslednú cestu zo súkromnej bohoslužobnej kaplnky kráľovnej na Windsorskom hrade na špeciálne upravenom Land Roveri, ktorý pomáhal navrhovať samotný princ Philip. Hneď za rakvou kráčali v prvom rade následník trónu princ Charles (72) a princezná Anna (61), za nimi nasledovali princovia Andrew (61) a Edward (57).

V treťom rade kráčali Philipovi vnuci William (38) a Harry (36), no medzi nimi bol ich bratranec Peter Phillips (43). Pri nesení rakvy a v stráži po jej boku sa striedali vojaci z rôznych jednotiek. Na smútočnej ceremónii sa podieľali príslušníci všetkých zložiek ozbrojených síl - armády, letectva i Philipovho milovaného námorníctva. Keď rakva dorazila pred Kaplnku sv. Juraja, všetci ostali na chvíľu stáť na svojich miestach. Presne úderom pätnástej sa v celej monarchii zastavil čas a ľudia držali minútu ticha. Letisko Heathrow v čase začiatku pohrebu celkom zastavilo premávku.

V Kaplnke sv. Juraja si medzitým posadali do lavíc tí, ktorí nekráčali v sprievode. Ostatní počkali, kým uložia rakvu na katafalk a potom sa k nim pridali. Pri sebe mohli sedieť len členovia jednej domácnosti, takže napr. princ Charles sedel s Camillou a princ Edward s manželkou i deťmi. Medzi jednotlivými domácnosťami však museli byť 5-metrové rozostupy.

Kráľovná tak musela sedieť sama, najbližšie k nej bol princ Andrew, ktorý tiež sedel sám. Samotný pohreb sa niesol do veľkej miery v duchu toho, čo mal zosnulý princ najradšej. Výber skladieb aj príhovorov dekana z Windsoru a arcibiskupa z Canterbury boli volené aj s ohľadom na Philipovu veľkú vášeň, ktorou bolo more a služba v námorníctve. Tú pripomínal aj jeho slávnostný meč a admirálska čiapka na rakve. Na vankúšikoch pri nej boli uložené jeho vojenské vyznamenania.