Akoby toto trápenie nestačilo, rodičia Eva (28) a Luděk (29) si našli podnájom v bytovke na Mukačevskej 7, ktorú pred vyše rokom zdevastoval výbuch. Obrovským šťastím v nešťastí bolo, že chlapček bol v čase explózie na rehabilitácii, z jeho izbičky však zostal len prach. Ich rodina prišla o všetko...
Alex (9) sa narodil už v 29. týždni. To je dôvod, prečo jeho život sprevádza množstvo diagnóz, hoci počas tehotenstva nič nenaznačovalo, že by mohli nastať komplikácie. Chlapček má poškodený zrakový nerv a trpí detskou mozgovou obrnou v kvadruparetickej forme, čo znamená, že má čiastočne ochrnuté všetky štyri končatiny.
Už odmalička s ním však rodičia poctivo cvičia a vďaka rehabilitáciám a terapiám pomaly napreduje. Rodinka sa dokonca presťahovala zo Sečoviec do Prešova, aby mali blízko do osvedčeného rehabilitačného zariadenia. V lete 2019 sa ich domovom stala Mukačevská 7. Bohužiaľ, nie nadlho…
Zázrakom prežili
„Alex ráno ešte dostal mikulášske balíčky, z ktorých sa veľmi tešil, a odviezli sme ho na rehabilitáciu, kde mal zostať niekoľko hodín. Ja som išla do obchodu polhodinu pred výbuchom. Už som sa vracala, keď som si spomenula, že ešte niečo potrebujem, tak som zašla ešte do jednej predajne. To mi možno zachránilo život. Inak by som mohla byť v čase výbuchu pred bytovkou alebo na chodbe,“ spomína Eva.
Výbuch sa ozval, keď stála pri pokladnici v neďalekej predajni: „V byte na 9. poschodí bol môj partner, ktorého tlaková vlna odhodila na balkón.“ Luděk nestratil duchaprítomnosť a dokonca pomáhal aj susedom. Rodinka prišla o všetko, lebo celé zariadenie bytu bolo ich.
„Navyše tam zostali i tri kočiare alebo vertikalizátor, bez ktorého sa Alex nevedel postaviť. Výbuch nám poškodil aj auto, na ktoré sme mali príspevok od štátu. Keď sme žiadali o nový, povedali nám, že musíme vrátiť alikvótnu sumu. Peniaze sme nemali, tak sme ho ako-tak opravili a jazdíme na ňom doposiaľ,“ vysvetľuje Eva.
Dôležitá operácia
Rodičia robia aj nemožné, aby ich synček mohol žiť čo najlepší život. „Verím, že ak už nedosiahne adekvátnu pohyblivosť, tak sa podarí dosiahnuť aspoň mentálnu sviežosť. Veď koľko ľudí žije na vozíku, ale môže pracovať na počítači a podobne,“ pevne dúfa Eva. Alex už absolvoval operáciu srdiečka. Teraz sa chystá na ďalšiu.
„Pôjdeme do Kladna, kde mu majú uvoľniť šľachy. To však poisťovňa nehradí. Len na toto potrebujeme približne 3 500 €. Ja som na opatrovateľskom príspevku, manžel je zvárač, mesačne zarobí 800 - 1 000 eur. Za byt platíme 450 € mesačne. Náklady na rehabilitácie sú v niektorých mesiacoch aj 800 €. Chodievame napríklad aj na hipoterapiu, ktorá synčekovi pomáha. Potrebovali sme vozík. Niečo hradí poisťovňa, ale museli sme doplatiť tisícku a následne ho upraviť,“ povzdychne si mama, ktorej robia veľkú radosť Alexkove pokroky. „Učí sa sám jesť. Pomáha nám, ako môže. Rád asistuje otcovi pri zváraní a pracuje s počítačom,“ usmeje sa mladá mamička.
