Prvý digitálny fotoaparát dostala Diana, keď mala 12 rokov. Fotila však od detstva. Keď odchádzala od nás, cítila v krajine predsudky voči cudzincom, imigrantom, väčšinou v dôsledku nulovej skúsenosti s nimi.
„Vo svete ma tak najviac bavilo fotiť a ukazovať ľudskú diverzitu a tá sa dala krásne zobraziť vo fotopríbehoch mixovaných párov z rôznych kultúr, náboženstiev. Tak som, prirodzene, stále viac a viac fotila páry či rodiny, zapisovala si ich príbehy a zachytávala lásku v rôznych podobách. Čo robím v podstate aj teraz doma na Slovensku. Tiež si ma tu často vyberajú práve páry, kde je jeden zo Slovenska a druhý z rôznych kútov sveta,“ opisuje cestu k prezývke Fotografka lásky.
Stihla 50 krajín
Diana má slušne precestovaný svet. „Doteraz som navštívila 50 krajín, vo väčšine z nich som fotila, najčastejšie to boli krajiny Blízkeho východu, najnetradičnejšie napríklad Pakistan, Irán, Omán, India, Libanon. Najviac času som strávila v Turecku, Indonézii a Spojených arabských emirátoch,“ vyratúva. Keď začínala, pomáhali jej sociálne siete. „Na všetky možné fóra, skupiny som písala, kde sa práve nachádzam a prikladala svoje portfólio. Ak som bola niekde dlhšie, tak som aj roznášala po recepciách hotelov letáky s mojou ponukou,“ opisuje. Súčasná situácia jej však dočasne zrušila zahraničné fotenia: „Poväčšine robím doma osobné alebo online fotokurzy pre deti aj dospelých."
„Zábavné bolo, keď v Ríme nevesta meškala na obrad a my sme spolu (ona vo vysokých podpätkoch) utekali cez centrum a všetci naokolo tlieskali.“
„Nádherný moment bol, keď si mladý pár stojac v hmle a vetre Škótskej vysočiny navzájom čítal svoje životné sľuby a ja som ich pri tom z diaľky fotila. Plakali sme všetci traja.“
