Voľby sa vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu budú konať počas troch dní od 15. do 17. marca, aby sa vo volebných miestnostiach nenahromadilo priveľa voličov. Voľby sa zároveň považujú za referendum o tom, či najsilnejšia strana koaličnej vlády dokázala úspešne čeliť pandémii koronavírusu.
Mimoriadne protipandemické opatrenia viedli k zákazu verejných zhromaždení, zatvoreniu reštaurácii a barov a prvýkrát od druhej svetovej vojny bol zavedený zákaz nočného vychádzania, čo vyústilo do nepokojov a potýčok s políciou vo viacerých holandských mestách.
Konzervatívno-liberálny politik Rutte (54) je premiérom Holandska od roku 2010. Nie je vylúčené, že premiérom bude aj naďalej, keďže tri tohotýždňové prieskumy verejnej mienky naznačili, že VVD podporuje 24 - 26 percent voličov. Na druhom mieste (11 - 14 percent) sa ocitla opozičná protimigračne a protimoslimsky zameraná Strana slobody (PVV) Geerda Wildersa. Rutte má však oveľa väčší koaličný potenciál ako Wilders a zrejme bude opäť zostavovať vládu.
Voliči nezabudli, že reakcie súčasnej vlády na koronavírus boli aj chybné (rozpačité odkazy o povinnom nosení rúšok či oneskorená celonárodná očkovacia kampaň), na strane druhej však Holanďania oceňujú, že zdravotníctvo počas koronakrízy ani raz nekolabovalo a vždy bolo dosť lôžok pre pacientov. Voliči tiež vedia, že vláda sa počas pandémie snažila podporovať podniky udržala mieru nezamestnanosti iba na úrovni štyroch percent.
Spravodajský server DutchNews okrem toho pripomenul, že Rutte počas predvolebnej kampane nezabudol ani na tradičné témy a vyhlásil, že Holandsko musí byť pripravené uzavrieť svoje hranice, ak dôjde k novej migračnej kríze ako v roku 2016. Migranti nachádzajúci sa v Holandsku by podľa neho mali stráviť určitý čas v špeciálnych prijímacích centrách, aby sa lepšie pripravili na integráciu do spoločnosti. V oblasti energetiky chce v priebehu desiatich rokov vybudovať druhu jadrovú elektráreň.
