"Nemožno hovoriť o tom, že by bola táto stratégia zmarená," uviedol hovorca EK Stefan de Keersmaecker počas videokonferencie s novinármi. Upozornil, že tri spoločnosti, ktorých očkovacie látky boli v EÚ schválené, vyrábajú v súčasnosti okolo pol druha miliardy vakcín a EK je presvedčená, že sa aj vďaka tomu podarí splniť cieľ zaočkovať do konca leta 70 percent populácie EÚ.
Vysvetlil však, že členské krajiny Únie majú právo na samostatné uzatváranie zmlúv s inými výrobcami vakcín, ako sú tie, ktoré pre EÚ už odsúhlasila Európska komisia a Európska lieková agentúra (EMA). De Keersmaecker podotkol, že EÚ sa môže poučiť z dobrých výsledkov očkovania v iných krajinách a regiónoch a poučnou môže byť aj avizovaná spolupráca Dánska a Rakúska s Izraelom pri spoločnej výrobe druhej generácie vakcín proti budúcim variantom koronavírusu SARS-CoV-2.
"Pri našich vakcínach postupujeme prostredníctvom Európskej liekovej agentúry (EMA) pretože chceme zaručiť ich účinnosť a bezpečnosť. To, čo členské štáty robia pomimo toho, je ich zodpovednosť" uviedol a pripomenul členské krajiny EÚ, ktoré sa rozhodli nakúpiť vakcíny necertifikované v EÚ. De Keersmaecker zároveň dodal, že núdzové povolenia, pre ktoré sa rozhodli niektoré členské štáty, môžu byť oveľa rizikovejšie ako celý postup EMA.
Maďarsko bolo prvou členskou krajinou EÚ, ktorá začala očkovať svoje obyvateľstvo ruskou vakcínou Sputnik V a následne aj čínskou vakcínou Sinovac. Uvedené očkovacie látky nie sú schválené pre trh EÚ. V pondelok prvé dávky ruskej vakcíny priviezla na svoje územie aj Slovenská republika. Obe krajiny paralelne s necertifikovanými vakcínami očkujú aj vakcínami, ktorých účinnosť a bezpečnosť EMA potvrdila. Ide o vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna a AstraZeneca, pričom v prvej polovici marca by k nim mala pribudnúť aj jednorazová vakcína od spoločnosti Johnson & Johnson.
