Podľa agentúry AFP to v nedeľu uviedlo iránske ministerstvo zahraničných vecí. "Vzhľadom na nedávne postoje a kroky Spojených štátov" a troch zúčastnených európskych krajín (Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie), iránska vláda "nepovažuje za vhodné v tomto čase uskutočniť neformálne stretnutie navrhované európskym koordinátorom," uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Saíd Chátibzáde.
Podľa neho "stále nedošlo k nijakým zmenám v postojoch a konaní Spojených štátov". Nový americký prezident Joe Biden pokračuje v politike maximálneho tlaku na Irán, ktorú zaviedol jeho predchodca Donald Trump. USA však musia odstúpiť od "svojich nezákonných a jednostranných sankcií" a znova si začať plniť svoje povinnosti. Na to netreba "ani rokovania, ani uznesenia", povedal Chátibzáde.
Na Twitteri neskôr napísal, že sankcie "nie sú diplomacia" a takýto prístup "pri Iráne nefunguje". Zároveň zdôraznil, že Irán bude naďalej v kontakte so signatármi dohody, ako aj so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom ako jej koordinátorom, a to na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni.
EÚ navrhla neformálne stretnutie medzi Iránom a USA vo februári, Biden s ním v zásade súhlasil. Biely dom v reakcii v nedeľu uviedol, že z postoja Iránu je "sklamaný", opätovne však potvrdil svoju vôľu oživiť tzv. jadrovú dohodu diplomatickou cestou.
Spojené štáty pod vedením vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa od jadrovej zmluvy v roku 2018 jednostranne odstúpili a na Irán opätovne uvalili sériu sankcií. Teherán na to reagoval niekoľkonásobným porušením dohody. Vláda nového amerického prezidenta Joea Bidena vyjadrila ochotu opäť k tejto dohode pristúpiť, no podmieňuje to tým, že Teherán najprv začne plniť svoje záväzky.
Minulý týždeň vstúpil v Iráne do platnosti zákon, ktorý obmedzuje kontroly jadrových zariadení inšpektormi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Krátko nato sa obe strany dohodli na dočasnom riešení, umožňujúcom vykonávať kontroly v obmedzenom rozsahu po dobu troch mesiacov.
