Vyplýva to z návrhu zákona o podpore v čase skrátenej práce z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorý v stredu odobril vládny kabinet a poslal ho na ďalšie prerokovanie parlamentu.
"Podstatou tohto nástroja má byť poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. 'skrátenej práci',"vysvetlil rezort v predkladacej správe.
Ministerstvo vychádzalo aj zo skúseností s projektom Prvá pomoc. Podpora by mala byť podľa novej legislatívy vyplácaná v čase skrátenej práce od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa. Nárok na podporu vznikne vtedy, ak sa obmedzí činnosť zamestnávateľa natoľko, že nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu aspoň 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.
"Za vonkajší faktor sa považuje ten, ktorý má dočasný charakter a zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť, alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom - najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci," vysvetlilo ministerstvo v materiáli. Za takýto vonkajší faktor sa však nebude považovať vojna či sezónnosť práce, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka ani rekonštrukcia.
"Na účely tohto zákona sa navrhuje za mimoriadnu okolnosť považovať aj takú, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body," doplnili v materiáli.
Podpora by sa mala poskytovať na zamestnanca, ktorý je v pracovnom alebo v štátnozamestnaneckom pomere a tiež na fyzickú osobu, ktorá je v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Zamestnávateľ však bude musieť mať zaplatené poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za celé obdobie trvania povinnosti platiť poistné, najmenej 24 mesiacov predtým, ako požiada o podporu (vláda navrhla, aby sa alternatívou opäť stal splátkový kalendár, pozn. TASR). Zamestnávateľ takisto nesmel porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o pomoc.
Podporu teda firma bude môcť dostať na zamestnanca, ktorému nevie prideliť prácu v rozsahu aspoň 10 % ustanoveného týždenného pracovného času - musí ho však zamestnávať už aspoň mesiac, nesmie mu plynúť výpovedná lehota a bude musieť tiež mať vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok.
Vláda navrhla poskytovať túto podporu v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Bude však môcť svojim ustanovením túto dobu predĺžiť. Zamestnávateľ však bude musieť podporené pracovné miesto zachovať aspoň dva mesiace po skončení poberania podpory, avšak s výnimkou pracovného miesta, na ktorom došlo ku skončeniu pracovného vzťahu z dôvodov na strane zamestnanca, vrátane prípadov závažného porušenia pracovnej alebo služobnej disciplíny.
Podpora by podľa návrhu zákona mala byť poskytnutá za každú hodinu prekážky vo výške 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poskytuje podpora. Maximálna podpora sa vypočíta z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov.
Vláda navrhla účinnosť zákona od 31. decembra tohto roka okrem niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2022 či 1. januára 2023.
