Ide už o 23. nový minerál nájdený na našom území. Má bielu farbu, no malá prímes kobaltu spôsobuje jeho svetloružové sfarbenie. Pomenovali ho dobšináit. Slovensko patrilo vďaka veľkému množstvu hydrotermálnych žíl a ich pestrému minerálnemu zloženiu k centrám baníctva v Európe aj vo svete. V novoveku sa železné, medené, olovené a strieborné rudy ťažili najmä v okolí Banskej Štiavnice a Banskej Bytrice, ale aj východnejšie v Spišsko-gemerskom rudohorí, no okrem toho máme aj veľké ložiská rôznych iných minerálov.
Jedným z nich je aj Zembersko-tereziánsky systém v okolí Dobšinej, kde ojavili 23. minerál Slovenska - dobšináit. Tento nový člen roselitovej skupiny nerastov s dominantným zastúpením vápnika je výrazný pre svoje ružovkasté sfarbenie. „Rok trval výskum, že je to nový minerál. Potom to komisia 2 mesiace schvaľovala a začiatkom februára 2021 sme mali schválené, že ide o nový minerál,“ prezradil Martin Števko (35) zo SAV. Doplnila ho hovorkyňa akadémie vied.
„Minerály skupiny roselitu patria medzi relatívne vzácne arzeničnany s obsahom vody. Názov dostal podľa miesta jeho prvého opísaného výskytu, mesta Dobšiná, ktoré má bohatú banícku históriu,“ uviedla hovorkyňa SAV Katarína Gáliková. „Rudné žily v okolí mesta predstavujú najvýznamnejšiu akumuláciu niklu a kobaltu v Západných Karpatoch a Dobšiná v minulosti patrila k najvýznamnejším producentom týchto kovov v Európe. Dobšináit bol nájdený v Zembersko-tereziánskom žilnom systéme, kde sa vyskytuje spolu s ďalšími sekundárnymi minerálmi, ako sú erytrit, pikrofarmakolit a phaunouxit,“ vysvetlil mineralóg Martin Števko z Ústavu vied o Zemi SAV, ktorý sa s kolegami zaslúžil o jeho objavenie.
Ďalšie zo slovenských nerastov
Pochádza zo svetoznámeho meteoritu Magura, ktorý spadol medzi rokmi 1830 - 1840 pri dnes Oravskou priehradnou nádržou zatopenej obci Slanica (okr. Orava). Meteorit sa preslávil tým, že bol v 19. storočí najštudovanejší železný meteorit na svete.
Je najznámejším slovenským typovým minerálom. Podobne ako euchroit aj libethenit opísal v roku 1823 F. A. Breithaupt, ale z ložiska Podlipa. Pomenovaný je podľa nemeckého názvu Ľubietovej – Libethen.
Najkrajší slovenský typový minerál, ktorý opísal v roku 1823 F. A. Breithaupt z ložiska Svätodušná pri Ľubietovej. Dodnes sú kryštály a zrasty euchroitu najväčšie a najkrajšie na svete.
