Navštevovali ich najmä ľudia s chorobami dýchacích ciest a nervovými chorobami. Zo slávnych kúpeľov pri Gelnici, ktoré niesli meno po rode Turzovcov, sa však stala ruina. Bývalý majetok Košického samosprávneho kraja (KSK) je dnes torzom s ošarpanými budovami, ktoré by však opäť mohla spravovať župa. Má smelé plány na ich obnovu a bohaté využitie.
Budúcnosť obnovy bývalých Turzovských kúpeľov majú vo svojich rukách poslanci KSK. Už o pár dní rozhodnú o tom, či sa konečne podarí zveľadiť niekdajšiu pýchu Gelnice, kde vaňová liečba s vývarmi z ihličia a špičkové služby mali svoju tradičnú klientelu.
Kúpele vyhľadávali ľudia z celej rakúsko-uhorskej monarchie, ktorí si tu liečili oslabené pľúca či pošramotené nervy. Neskôr tamojší čerstvý vzduch inhalovali pionieri, ale aj deti zo školy v prírode. Dnes už na tieto časy domáci spomínajú s nostalgiou i smútkom. „Teraz alebo nikdy,“ vraví primátor Gelnice a zároveň poslanec KSK Dušan Tomaško.
„Patríme medzi málo rozvinuté okresy, v ktorom župa nespravuje žiadnu kultúrnu ustanovizeň, lebo mesto sa stará o Banské múzeum i knižnice. Turzovské kúpele boli pýchou celého regiónu a vyhľadávaným miestom oddychu aj z ďalekého okolia. Neplačme už nad tým, že sa to kedysi a za zvláštnych okolností predalo, skôr pomôžme zveľadiť to, čo môže opäť slúžiť iným,“ tvrdí Tomaško s tým, že využitie by bolo nielen pre deti, ale aj ako dom pre seniorov.
„Samozrejme, využitie okolo jazera je oveľa širšie aj pre rôzne služby verejnosti, vrátane ubytovania a stravovania a revitalizácie kúpeľného domu,“ načrtol primátor smelé plány.
Posledná šanca na záchranu
Kameňom úrazu môže byť cena, lebo objekt predávali pred zhruba 10 rokmi za 175-tisíc eur súkromníkovi a teraz je cena takmer dvojnásobná. „Áno, ale vtedy to išlo do dražby a cena sa výrazne znižovala po niekoľkých kolách, keď nebol záujemca o kúpu. Teraz je znalecký posudok na 430-tisíc eur, ale sumu sa podarilo výrazne znížiť. Majiteľ totiž v objekte nič nezveľadil, práve naopak, chátralo to, nikto z toho nemal žiaden osoh,“ vysvetľuje Tomaško situáciu, keď tam župa ako vlastník kúpeľov zrušila školu v prírode a neskôr ich predala ako zbytočný majetok.
„Vďaka rozvojovým programom z eurofondov, nórskych a štrukturálnych fondov je však posledná možnosť, aby sa podarilo túto nádheru zveľadiť a hlavne zachrániť. Spolufinancovanie na obnovu by župu vyšlo len na úrovni asi päť percent a mali by sme perfektný priestor aj pre múzeum, osvetové stredisko,“ dodal Tomaško. V susedstve je pritom funkčný banský skanzen so štôlňou Jozef, náučný chodník i cyklotrasa, takže o turistov by tu nebola núdza.
História kúpeľov
Majiteľ tunajších baní a pozemkov Karl Menesdorfer na brehu jazera do roku 1903 vybudoval šesť kúpeľných domov. Vo vile Budapest, ktorú projektoval Anton Müller z Levoče, bolo ústredné kúrenie, splachovacie WC a elektrina. Kapacita bola 100 izieb, nechýbali tenisové kurty a kolkáreň. Hostí vozil do kúpeľov honosný koč s troma pármi koní. Konali sa tu povestné bály. K obľúbeným činnostiam hostí patrilo člnkovanie.
Toto jazero slúžilo aj ako chovný rybník a ďalšie menšie využívali na pohon hámrov. Počas druhej svetovej vojny sem prichádzali na zotavenie rovno zo zákopov nemeckí vojaci, neskôr sa areál zmenil na pioniersky tábor a školu v prírode, no v roku 2009 kvôli neefektívnosti objekt predali.
