Posledná rozlúčka s vaším priateľom a kolegom Robom Kazíkom bola veľmi expresná. Kvôli pandemickým opatreniam sa na pohrebe viacerí kolegovia z brandže nezúčastnili. Ako ste si uctili jeho pamiatku?
Roba som mal rád, veď sme sa poznali od osemnástich rokov. Hovoril som s jeho manželkou Marikou, keď zomrel. Ospravedlnil som sa, že nemôžem prísť na pohreb, som odcestovaný. Poslal som veniec, ale ja som s ním dušou bol. Viete, vedel som, že Robo mal nejaké choroby, no nemyslel som si, že tak skoro odíde. Keď sme nedávno nahrávali klip k piesni Priatelia, spievali sme a dívali sme sa do očí. V jeho pohľade bolo čosi zvláštne, cítil som, akoby sa so mnou lúčil.
Aké bolo to vaše posledné stretnutie s ním?
Nahrali sme pesničku, sedeli sme spolu pri červenom vínku, potom sme si zahrali bowling. Vo štvrtok popoludní som mu odovzdal desať CD. Vyobjímali sme sa a povedal som mu: „Robko, potom mi dones dobré biele vínko z Topoľčianok!“ Netušil som, že je to posledný raz, čo sa vidíme. Takto sme sa rozlúčili.
