Henrich Krejča (47), šéf spravodajstva
„Myslím si, že lásku k maľovaniu a umeniu mám hlboko v krvi. Otec bol významný výtvarník - ilustrátor, brat je uznávaný maliar v Česku a tento talent zdedili aj jeho deti. Ja maľujem priebežne celý život, ale až posledné roky som to zintenzívnil,“ hovorí Henrich, ktorý priznáva, že sa na seba už veľakrát aj naštval, pretože mu kreslenie nešlo tak, akoby si predstavoval. „Chcel som s tým seknúť a pýtal som sa, kde je ten talent po otcovi, no nevzdal som to.“
Zatiaľ sa učí techniku, perspektívu a to, ako miešať farby. „Veľmi mi pomohli kurzy u Andreja Smoláka, veľa ma naučil Miroslav Bezák, no korona nám zastavila výučbu. No a tým, že nemaľujem podľa predlohy a spolieham sa na svoju predstavivosť alebo fantáziu, je to niekedy peklo.“ Obrazy mu zostávajú doma. „Zakladám ich za skriňu, zase ich vyložím a furt dookola. Ozvali sa aj nejakí kupci, no ja ich im predsa ešte nemôžem dať, tobôž predať. Lebo sa bojím, že by mi ich prišli na druhý deň vrátiť.“
Na maľovanie má však veľmi málo času. „Som zamestnaný, mám rád svoju prácu a okrem nej mám aj veľa iných aktivít. Keď sa mi podarí nájsť si čas, teším sa, keď sa okolo mňa motá moja päťročná dcéra, ktorá stále niečo kreslí a musím povedať, že veľmi pekne. Samozrejme, som vďačný za to, že ma manželka v rozvoji podporuje.“
