Keďže živnostníci, ale aj mikro a malí podnikatelia sú najviac ohrození následkami koronakrízy, podal zväz v rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona viacero pripomienok. Ako zdôraznil Stanislav Čižmárik, prezident SŽZ, v návrhu zákona neboli zohľadnené podnety zväzu.
"Návrh nereflektuje dostatočne potreby a okolnosti podnikania tejto skupiny potenciálnych žiadateľov o podporu v čase krízy," dodal Stanislav Čižmárik. Zásadné pripomienky zväzu sa týkajú napríklad miery poklesu tržieb SZČO. Tá zakladá nárok na výplatu dávky z fondu zamestnanosti. Podľa zväzu má byť na úrovni 25 percent, a nie, ako uvádza návrh, 40 percent. Pôvodná koncepcia ku kurzarbeitu uvádzala túto mieru na úrovni 25 percent. Do výsledného návrhu zákona však bola podľa zväzu uvedená miera medzimesačného poklesu tržieb až na úrovni 40 percent. To znamená, že nárok na podporu by mal len ten podnikateľ, ktorý stratí až 40 percent svojich tržieb. „Toto nie je akceptovateľné," zdôraznil prezident SŽZ s tým, že nie je správne zvyšovať percento výpadku tržieb nad súčasnú podpornú schému až dvojnásobne.
„Zamestnávateľ požadujúci podporu z fondu zamestnanosti pre svojich zamestnancov bude mať nárok na podporu už v prípade, ak nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 percent ustanoveného týždenného pracovného času. Táto miera obmedzenia pri pohľade na základné ekonomické ukazovatele aktivity obchodných spoločností nebude mať za následok medzimesačný pokles tržieb vo výške 40 percent, ale bude tento pokles s istotou zásadne menší. Podmienky pre SZČO pre získanie podpory až pri poklese tržieb o 40 percent preto možno hodnotiť ako diskriminačné a sťažujúce prístup k podpore," zdôrazňuje SŽZ.
So znepokojením prijal SŽZ návrh, ktorý podmieňuje nárok na poskytnutie podpory pre SZČO z fondu zamestnanosti predchádzajúcim platením odvodov na sociálne a nemocenské poistenie až v trvaní dvoch rokov. Zväz požaduje skrátiť obdobie trvania povinného alebo dobrovoľného prispievania na sociálne a nemocenské poistenie na maximálne 12 mesiacov. „Právna forma podnikania ako SZČO patrí k najzraniteľnejším a súčasne sú SZČO jednou z príjmovo a sociálne najslabších skupín. Požiadavka na 24-mesačné prispievanie do fondov dôchodkového a nemocenského poistenia je preto neprimeraná a možno ju označiť ako vylučujúcu podmienku,“ dodala Miriam Bellušová, generálna sekretárka zväzu.
