Ako sa vysporiadať so zmenami, ktoré pandémia priniesla do našich životov, a ako dosiahnuť, aby aj tieto Vianoce boli šťastné a veselé, radí holistická koučka Annamária Higgins v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa.
Ako na nás vplýva advent?
Je to prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi, vymedzená štyrmi nedeľami pred narodením Ježiša Krista. Ide o obdobie duchovnej prípravy pred Vianocami. Veľmi úzko je to spojené s pohanským sviatkom, celkovo aj s astronomickým cyklom.
Ideme do zimného slnovratu, ktorý je 21. decembra. Vtedy vrcholí tma, čo je symbolické. V tme sa konfrontujeme sami so sebou. Je to pocit, že ste v akomsi obmedzení. Inak sa pohybujeme, sme oveľa obozretnejší, je to omnoho väčší nápor na koncentráciu. Človek prirodzene potrebuje byť stíšený.
Čo je v tomto čase pandémie dôležité?
Keď si to vezmete, celá situácia okolo korony veľmi zdôrazňuje význam priateľstva, súdržnosti, pevnosti rodiny. V rodinách, ktoré boli vzťahovo alebo ekonomicky oslabené, sa teraz tie témy zvýraznili. Preto je dôležité pracovať na sebe samých. Kríza vám vždy ukáže, čo je v systéme oslabené. A to treba uzdraviť.
Druhá vec je, že je to príležitosť „sprítomniť sa“. Veci sa zastavili, človek nemá čas pozrieť sa na svoj život, keď plynie nejakou rýchlosťou, istým stereotypom. Veď čo vás ako prvé zastaví? Zastaví vás choroba. Aj keď väčšina národa je zdravá, ale vo svojej podstate hrozba korony, ktorá k nám prišla, nás sprítomnila.
V akom zmysle?
V tom, že si uvedomíme, ako nás môže čokoľvek zastaviť. Zotrváme najmä v prítomnosti a neženieme sa do budúcnosti. Adventný čas je tiež o sprítomnení. Myslím si, že celým tým spomalením, vytvoreným pandémiou sa ukázalo, že nielen počas adventu sme láskaví, milujúci. Uvedomme si, že lásku treba vniesť v prvom rade do svojho života a to starostlivosťou o seba, o svoje telo, dušu, obydlie...
Mnohých pandémia ekonomicky položila. Ako majú v pohode prežiť Vianoce?
Najdôležitejšie je prijať situáciu takú, aká je. Myslím si, že COVID môžeme využiť ako jeden velikánsky dar, pretože adventné týždne, vrcholiace Vianocami, nie sú o hmote, o darčekoch. Je to duchovná príprava. Takže sa spomalím, posadím, upokojím. V pokoji mám silu, koncentráciu, v pokoji nadobúdam energiu ku konaniu a inak vnímam situáciu.
Stíšenie je dôležité aj pre fyzické telo, lebo ideme do tmy. Dôležité je poobzerať sa po svojich možnostiach tu a teraz. Mám skúsenosť, že ľudia, ktorí sú v hlbokej životnej kríze, nevyužívajú veci okolo seba, pretože ich ani nevidia. Nežijú v prítomnosti, neboli pozorní – lebo iba v prítomnosti viete byť pozorní – tak sa dostali do určitých životných situácií. Napríklad aj tým, že si nevytvorili rezervu.
