Prípadne môže ísť aj o prelínanie sa oboch faktorov. Pre TASR to uviedol analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar. Podľa jeho názoru pri jednotlivých nemocniciach, ako aj pri ich rôznych právnych formách a forme vlastníctva môžu tieto dôvody hrať rozdielnu rolu.
Zachar poukázal na to, že najväčšími dlžníkmi sú veľké štátne nemocnice. Podľa jeho slov sa aj na poslednom kole oddlžovania ukázalo, že sa po ňom ešte zvýšilo tempo zadlžovania nemocníc a medzi neplatičov pribudli aj také zariadenia, ktoré sa dovtedy snažili svoje záväzky plniť v plnej výške a načas.
Analytik hovorí, že vedenia niektorých zariadení môžu uvažovať tak, že nevidia zmysel v neustálom škrtení výdavkov. Ich redukcia totiž prináša často nespokojnosť zo strany zamestnancov či nižšiu popularitu, ale napríklad aj väčšie politické tlaky, keď za šetrenie nepríde adekvátna odmena. "Naopak, popustenie uzdy pri hospodárení sa im oplatí, lebo nepríde adekvátna sankcia, ale, naopak, pomoc zo strany štátu, keď štát, respektíve platcovia daní, v dohľadnej dobe vytvorené dlhy vyrovnajú. To je morálny hazard," mieni.
Legitímna je podľa neho aj otázka, či nemocnice dostávajú dostatočné množstvo peňazí za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a tiež to, či ich výnosy postačujú na krytie oprávnených nákladov. Pýta sa preto, či sú tržby od zdravotných poisťovní primerané tomu, akú zdravotnú starostlivosť, aké výsledky, akú kvalitu, dostupnosť a efektivitu poskytujú jednotlivé nemocnice spoločnosti.
"Na to musí dať odpoveď poctivá, ideologicky nezaujatá odborná diskusia a analýza. A pravdepodobne aj zreálnenie, sfunkčnenie a dokončenie DRG systému. Ak sa ukáže, že treba niektorým nemocniciam pridať, tak to môže znamenať, že za ich zadlžovaním mohol byť aj spomenutý druhý dôvod - nedostatočné financovanie," doplnil.
Analytik tiež predpokladá, že oddlženie nemocníc vo výške 575 miliónov eur, ako ho odobrila vláda SR, bez pravidiel a tvrdých podmienok by ešte viac prehĺbilo tzv. morálny hazard v zdravotníctve, čo by malo negatívny dosah na efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti a finančnú udržateľnosť systému.
"Z dlhodobého hľadiska by sa to potom negatívne prejavilo aj na kvalite zdravotníckych služieb pre pacientov. Účinná, vymáhateľná a nie bezzubá dlhová brzda musí byť jednou zo záruk, že sa to nestane. Ale nemôže zostať osamotená, lebo to nemusí stačiť," komentoval.
Tvrdí, že ak v zdravotníctve nebudú realizované reformy a ak poskytovatelia, politici a iní aktéri nenadobudnú presvedčenie, že ide o skutočne posledné oddlženie a že v prípade tvorby ďalších strát a dlhov prídu tvrdé sankčné konzekvencie, tak sa oddlžovania budú periodicky opakovať.
