Dlhé čakanie na vianočné darčeky im spríjemnia sladkosti a malé darčeky, stačí si poriadne vyčistiť čižmičky alebo zarecitovať peknú báseň. Pre niektoré deti je však podobnosť starého pána v biskupskom plášti dosť mätúca, veď uznajte, nepodobá sa na amerického Santu? Nie každý tuší, že títo dvaja štedrí páni patria nerozlučne k sebe.
Na začiatku bol legendami opradený svätec Mikuláš z Malej Ázie, ktorého štedrosť zachránila pred upadnutím do zabudnutia. Napriek mnohým legendám o jeho skutočnom živote vieme len málo. O to zaujímavejší je príbeh spájaný s týmto biskupom v nasledujúcich storočiach. Jeho večný odpočinok nebol vôbec pokojný a dramatické udalosti pol tisícročia po jeho smrti mu nakoniec pomohli presláviť sa na celom svete.
Svätec opradený legendami
Vedci i cirkevní hodnostári do dnešných dní nepoznajú presné údaje týkajúce sa života svätého Mikuláša. Vie sa však, že sa narodil do zámožnej kresťanskej rodiny v mimoriadne turbulentných časoch zhruba okolo roku 270 n.l. v jednom z prístavných miest Malej Ázie. Rímska ríša vtedy prechádzala búrlivým obdobím a kresťanstvo bolo stále prenasledovaným náboženstvom. Zdá sa, že Mikuláš putoval po Blízkom Východe a po svojom návrate do mesta Myra po smrti svojho strýka biskupa získal rovnaký úrad. O jeho živote a pôsobení koluje mnoho legiend, zrejme najznámejšou je jeho záchrana troch sestier pred predajom, keď ich otcovi daroval anonymne peniaze na veno, i príbeh o záchrane troch vojakov pred istou smrťou. Jedno majú všetky legendy spoločné, a to, že rád obdarovával ľudí, ktorí potrebovali pomoc. Za vlády cisára Diokleciána bol Mikuláš ako kresťan prenasledovaný a zrejme aj väznený, neskôr bol za cisára Konštantína omilostený a hovorí sa, že sa zúčastnil aj na slávnom koncile v Níkai.
Z čias jeho života však o ňom nemáme žiadne písomné správy. Tradície sa šírili iba ústne a spísané boli až o niekoľko storočí. Ľudia si ho však neustále pripomínali a necelých 200 rokov po jeho smrti dal cisár Theodosius II. postaviť v Myre kostol, v ktorom mali byť uložené pozostatky tohto svätca. Ani tu však Mikuláš nenašiel pokoj. V 11. storočí prežívali grécki kresťania v Malej Ázii opäť ťažké časy po nájazdoch seldžuckých Turkov a katolícka cirkev prechádzala schizmou. Preto sa skupina obchodníkov z talianskeho mesta Bari rozhodla odniesť pozostatky svätého Mikuláša do svojho rodného mesta, kde sú dodnes takmer všetky uložené v bazilike svätého Mikuláša. Časť z kostí sa počas prvej križiackej výpravy dostala aj do Benátok. Týmto pozostatkom sa pripisujú dokonca zázračné účinky.
Zaujímavosťou je, že po prvýkrát boli jeho pozostatky preskúmané odborníkmi pomerne nedávno. Verí sa totiž, že po každom vyrušení svätca niekto zomrie. Sám biskup zomrel v pokročilom veku sedemdesiat až osemdesiat rokov, preto ho zvyčajne zobrazujú s bielymi či šedivými vlasmi a bradou. Rekonštrukcia jeho tváre ukázala, že sa ani zďaleka nepodobá na svätého Mikuláša zo stredovekých ikôn. S najväčšou pravdepodobnosťou mal tmavú pokožku, veľkú hlavu a silný krk. Tvári dominoval krivý nos po zranení, možno hádke. Svätý Mikuláš bol tiež pomerne nízkej postavy, mal len 167 cm.
