Kým v dnešnej dobe sa počas týchto dní náhlime za darčekmi, v minulosti to bol čas pokoja, oddychu a rozjímania. Viete, kto a prečo slávi advent a ako vznikol?
Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej pochádza advent zo slova adventus, čo znamená očakávanie, príchod. Týmto slovom označujeme obdobie pred vianočnými sviatkami, ktoré trvá štyri týždne. Začiatky adventu sú také staré ako samotné kresťanstvo. Nádaská dodáva, že nie vždy boli Vianoce v decembri. „Až pápež Gregor určil tieto sviatky. Zhruba od 13. storočia máme advent aj Vianoce v tomto období, ako ich slávime teraz,“ vysvetľuje. Veriaci sa počas adventu pripravujú na príchod Ježiša Krista.
V minulosti slávili advent viac
Katarína Nádaská, etnologička
V podhorských oblastiach pastieri na znak adventu trúbili na dlhé trúby. V mestách sa piekli perníky, aby odstáli do Štedrého dňa. Slávenie adventu v minulosti bolo podstatne výraznejšie než dnes. Bola to duchovná príprava na Vianoce. V tomto období sa ľudia mali zamyslieť či oľutovať veci, ktoré vyviedli, a udobriť sa. K vianočnému stolu si nemohli sadať pohádaní.
Malý pôst
Obdobie od Kataríny až do Štefana sa na Slovensku nazývalo malý pôst. Nerobili sa žiadne tanečné zábavy, nehrala hudba a ľudia sa začali postiť. Nemohli jesť mäso. Dovolené boli ryby a cestovinové či strukovinové jedlá. U katolíkov to platilo pomerne prísne.
Ľudové adventné tradície
Na Ondreja
Nezadané dievčatá mali ukradnúť mužské spodné gate, dať ich pod vankúš a spať na nich. V noci sa im tak malo snívať s ich vyvoleným.
Na Luciu
Slobodní mládenci sa zamaskovali za Lucky. Tvár si namočili vodou, na ňu nasypali múku, aby im maska lepšie držala, a zabalili sa do bielej plachty. Nemohli prehovoriť ani slovo, aby ich nebolo poznať.
Držali v rukách tri perá z husi, ktorými vymetali všetko zlo z domu, aby v novom roku domácnosť prosperovala. Mládenci však mali aj postranné úmysly. V niektorých domácnostiach žili dievčatá súce na vydaj. Chlapci si tak obzreli pôdu, teda zisťovali, z akej rodiny dievča pochádza.
Na Barboru
Robilo sa púčkovanie, išlo o mágiu lásky. Vetvičku z čerešne dávali slobodné dievčatá do vázy s vodou a sledovali, či im do Štedrého dňa rozkvitne. Ak áno, bolo to znamenie, že sa vydajú.
Ako vznikol adventný veniec?
Podľa etnologičky sa u nás po prvýkrát objavuje až na začiatku 20. storočia. Na vidiek sa dokonca dostal až v 30. rokoch. „V nemeckých krajinách sa koncom 18. storočia deti pýtali učiteľa každé ráno, keď prišli do školy: ‚Kedy budú Vianoce?‘
Aby im to lepšie vysvetlil, vzal koleso od voza a dal naň toľko sviečok, koľko bolo dní. Mal tam napríklad 30 sviečok na každý deň, z toho 4 veľké na nedele. Keď prišli deti ráno do školy, spoločne zapálili jednu sviečku, a takto si odpočítavali, kedy už budú Vianoce.“ Tento nápad sa postupne ujal aj v domácnostiach. Koleso od voza však nahradil veniec z ihličia a počet sviečok sa znížil na štyri.
1. sviečka je nádej – zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine na prvú, železnú nedeľu 29. 11.
2. sviečka je mier – zapaľuje ju najstaršie dieťa na druhú, bronzovú nedeľu 6. 12.
3. sviečka je priateľstvo – zapaľuje ju matka na tretiu, striebornú nedeľu 13. 12.
4. sviečka je láska – zapaľuje ju otec na štvrtú, zlatú nedeľu 20. 12.
- Kruhový veniec znamená celistvosť, spojenie.
- Vetvičky z ihličnatých stromov symbolizujú život.
- Farba adventu je fialová, podľa chrámového rúcha kňaza.
