Napriek pandémii nového koronavírusu sa moslimovia tlačili na bagdadskom Námestí oslobodenia, aby sa zúčastnili na obedňajších modlitbách, pričom časť z nich zaplavila aj okolité ulice. "Toto je protest proti skorumpovaným (predstaviteľom), utláčateľom, ktorí dohnali Irak na pokraj bankrotu, na pokraj zrútenia," uviedol jeden z účastníkov piatkového protestu.
V kázni, ktorú predniesol as-Sadrov zástupca, vyzýval buričský duchovný líder na "sadristickú parlamentnú väčšinu". Muktadá as-Sadr sa na verejnosti objavuje len zriedka a na proteste sa nezúčastnil. V dôsledku kolapsu cien ropy, ktorý krajinu zasiahol začiatkom roka, a ekonomických dôsledkov pandémie COVID-19 čelí Irak najhrozivejšej fiškálnej kríze za uplynulé desaťročia, dodáva AFP.
Tento týždeň as-Sadr na sociálnej sieti Twitter vyhlásil, že v nadchádzajúcich voľbách očakáva "veľké víťazstvo svojej strany" a že podnikne kroky, aby sa budúci premiér po prvý raz stal členom sadristického hnutia. Sadristi dosiahli parlamentnú väčšinu vo voľbách z mája 2018, keď získali 54 kresiel v 329-člennom parlamente.
Iracký premiér Mustafá Kázimí v júli vyhlásil, že parlamentné voľby sa budú konať takmer o rok skôr, ako sa pôvodne mali. Hlasovanie prebehne 6. júna 2021. Vyhlásením predčasných volieb splnil Kázimí prísľub, s ktorým sa v máji ujal svojho úradu. Predčasné voľby boli zároveň kľúčovou požiadavkou účastníkov protivládnych demonštrácií, v dôsledku ktorých z úradu odstúpil Kázimího predchodca v úrade, informuje agentúra AP.
Protivládne demonštrácie v Bagdade a južnejšie položených častiach Iraku, kde prevažuje šiitské obyvateľstvo, prebiehali od 1. októbra 2019. Protestujúci vyčítali vláde pod vedením šiitov rozsiahlu skorumpovanosť a sťažovali sa tiež na zlé verejné služby a vysokú nezamestnanosť. Počas protestov prišlo o život vyše 500 ľudí.
