V tom čase bola už slávna v Československu aj v zahraničí. 30. 11. 1980 sa na diaľnici z Brna do Bratislavy, pri návrate z koncertu stala tragédia, ktorá speváčku pripútala na vozík.
Tesne po autohavárii Marika verila, že sa ešte postaví na vlastné nohy. Snívala o tom, že odloží invalidný vozík. Prijať fakt, že by po celý život zostala na invalidnom vozíku, mladá speváčka odmietala. Nádejala sa, že jej pomôžu špecialisti v zahraničí. Dva roky po nehode hľadala dokonca pomoc u uznávaného mikrochirurga v Moskve. Na samotnú operáciu, od ktorej tak veľa očakávala, spomína vo svojej knihe Úlomky spomienok. „V roku 1982 som odletela do Moskvy na operáciu. Bola to už niekoľká operácia v poradí a každú som podstupovala s nádejou, že sa stane zázrak, lekárom sa podarí moje popretŕhané nervové tkanivo spojiť a ja sa zase postavím na nohy,“ spomína Gombitová v knihe.
Do Moskvy s ňou išla aj kamarátka Eva, ktorá jej bola počas štvormesačného pobytu veľkou oporou. Cieľom operácie bolo posilniť prenos signálov v mieche. Profesor Jumašev použil na regeneráciu nervové vlákna zo speváčkiných lýtok a tkanivo z embrya. A hoci sa odborníkom nepodarilo dostať krehkú blondínku na nohy, ona sa nesťažuje. „Vôbec neľutujem, že som to podstúpila. Skúsila som to a dnes si nemusím vyčítať, že som prepásla nejakú zásadnú šancu,“ myslí si Gombitová.
