Informovala o tom agentúra Interfax.
Podľa Baku bol francúzsky veľvyslanec informovaný, že uznesenie schválené francúzskym Senátom je v rozpore s medzinárodným právom, Chartou OSN, Záverečným aktom Helsinskej konferencie i bezpečnosti, rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN z roku 1993.
Francúzsky Senát v uznesení, ktoré v stredu prijal takmer absolútnou väčšinou, obvinil francúzske orgány z nečinnosti v súvislosti s udalosťami v Náhornom Karabachu a vyzval na uznanie nezávislosti Náhornokarabašskej republiky.
Toto uznesenie Senátu má iba odporúčajúci charakter. Napriek tomu si - podľa názoru jedného zo spoluautorov návrhu uznesenia, senátora Bruna Retailleaua zo strany Republikáni (LR) - kladie za cieľ zmeniť sa "v nástroj, ktorý by bolo možné použiť na rokovaniach o nastolení trvalého mieru v Karabachu".
Prijaté uznesenie vyzýva francúzsky štát, aby poskytol významnú humanitárnu pomoc arménskej strane a požadoval medzinárodné vyšetrenie podozrení zo spáchania vojnových zločinov.
Dokument požaduje návrat vysídlených osôb a ochranu arménskeho kultúrneho a náboženského dedičstva.
Štátny tajomník ministerstva pre európske a zahraničné záležitosti Jean-Baptiste Lemoyne však počas diskusie v Senáte spochybnil iniciatívu senátorov. Konštatoval, že jednostranné uznanie nezávislosti Náhorného Karabachu Francúzskom neprinesie výhody nikomu - ani Arménsku, ani obyvateľom Karabachu, ani Francúzsku.
Naopak, arménsky premiér Nikol Pašinjan hlasovanie francúzskych senátorov uvítal. Podľa neho "francúzsky Senát urobil historické rozhodnutie. Medzinárodné uznanie Arcachu (arménsky názov pre Karabach) sa (tak) zaraďuje na program dňa".
Schválenie rezolúcie vyzývajúcej na uznanie Náhorného Karabachu privítali aj úrady v Stepanakerte hlavnom meste samozvanej Náhornokarabašskej republiky.
V reakcii na tieto kroky francúzskeho Senátu azerbajdžanský parlament vo štvrtok vyzval na vylúčenie Francúzska z tzv. minskej skupiny, ktorej úlohou je sprostredkovať riešenie konfliktu v Náhornom Karabachu.
Vo svojej rezolúcii azerbajdžanskí poslanci odporúčali vláde v Baku, aby požiadala Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe o vylúčenie Francúzska zo spolupredsedníctva minskej skupiny. Žiadajú tiež vládu, aby "zrevidovala politické a hospodárske vzťahy" Baku s Francúzskom.
Minská skupina OBSE, ktorá bola založená v 90. rokoch po prvej vojne medzi Arménskom a Azerbajdžanom, má za úlohu pomôcť nájsť riešenie situácie v Náhornom Karabachu - väčšinovo Arménmi obývaného územia, ktoré je súčasťou Azerbajdžanu.
Minskej skupine spoločne predsedajú Francúzsko, USA a Rusko.
