Chlpáča pred rokmi zachránili robotníci a pustili ho do prístavu, ktorý sa stal jeho domovom. Po tom, čo odišli, sa o havkáča postarali ľudia zo Slovenskej aliancie ochrancov zvierat (SAOZ) a našli mu aj nový domov. Ako sa mu tam vodí tri roky od záchrany? Psík sa 13 rokov potuloval po prístave pod mostom Apollo, preto mu ľudia dali meno Apollko.
„Priniesla ho veľká voda z Rakúska. Plával na strome, keď bol vysoký Dunaj. Štekal a zachránili ho robotníci z prístavu. Mohol mať vtedy tak rok,“ zaspomínal taxikár Jaroslav. Oriešok zostal žiť v prístave s vrátnikmi, ktorí sa o neho starali a pravidelne ho kŕmili, až dokým ich neprepustili. Štvornohý kamarát ich roky vždy vítal a vyprevádzal na stanicu. Aj preto si vyslúžil prezývku slovenský Hačikó.
Nový domov
Havkáč našiel nový domov v dedinke Bojkovice na Morave. Ujala sa ho Janka Útla Lahutová zo SAOZ, ktorá sa stará ešte o ďalších 9 psíkov a ponúka aj dočasnú opateru. Musí sa však pasovať aj s chlpáčovými zdravotnými ťažkosťami. Keď bol na ulici, zistili mu nádor na semenníkoch, ten vyoperovali, no vyšetrenie odhalilo aj šelest na srdci, pre ktorý berie doteraz lieky.
„Po roku u mňa prekonal ťažký zápal pľúc. Našťastie, bral silné antibiotiká a dostal sa z toho, no na ulici by určite neprežil,“ konštatuje. S vôdzkou sa však nekamaráti. „Na ulici si toho veľa zažil a ak vidí, že sa s ním ide manipulovať, začne sa brániť. Je to jeho prirodzená obranná reakcia,“ vysvetľuje Janka. Havkáč má v novom domove obrovskú záhradu. Keď je chladné počasie, ide do vnútra, keď je teplo, opaľuje sa na slniečku. Prvé dni v novom domove však ideálne neboli - bál sa „venčiť“ vonku, lebo mal strach, že ho nepustia späť.
„Nakoniec sme ho na maškrtu dostali aj do záhrady a postupne si začal zvykať, že môže chodiť von aj dnu," vysvetlila s tým, že dobre vychádza s deťmi a i psími kamarátmi. „Je to veľký šéfko a pán pes. Na svoju svorku starých psíkov je zvyknutý, no ak príde nový, každého ovrčí a ohundre,“ spomína majiteľka, ktorá je zároveň členkou SAOZ. Zároveň dodáva, že pomáhať osamelým psíkom dokážu len vďaka finančnej pomoci od ľudí, ktorým nie je ľahostajný ťažký osud chlpáčov.
Kto bol Hačikó?
Je známy aj ako najvernejší pes. Každý deň čakal na svojho pána na nástupišti vlakovej stanice Shibuya v japonskom Tokiu presne o 16-tej. Jedného dňa sa však pán z práce nevrátil. Bol profesorom na univerzite a počas prednášky dostal nečakane krvácanie do mozgu, ktorému podľahol. Hačikó aj napriek tomu chodieval každý deň čakať svojho pána na stanicu celých 11 rokov.
