Podľa prieskumu J&T Banky Wealth Report totiž len 7 % z nich uvádza, že hodnota ich majetku klesla, a až 63 %, naopak, že významne vzrástla. Nový Čas sa pozrel na to, do čoho slovenskí boháči investujú a ako vidia zotavenie ekonomiky po pandémii koronavírusu. Priemerný vek nášho milionára je 52 rokov a je to na 91 % muž.
Podobné je to aj vo svete, no očakáva sa, že podiel nežnejšieho pohlavia bude najbližšie roky rásť. „Oproti zahraničným sú naši dolároví milionári stále aktívnymi podnikateľmi a ešte sa nachádzajú vo fáze budovania rodinného bohatstva. Napriek narastajúcemu veku sú naši úspešní pracovne veľmi aktívni a najviac ich zastáva pozíciu majiteľa či konateľa firmy,“ píšu v správe analytici. Prieskum vypĺňalo 100 Slovákov, ktorí majú majetok aspoň milión dolárov.
Hlavným hýbateľom ich biznisu bol za posledný rok najmä koronavírus, ktorý vytvoril príležitosť na zmenu v hospodárstve. „Milionári žiadajú masívne investície zo strany štátu do vedy a výskumu, ale aj na dokončenie dopravnej infraštruktúry či zlepšenie podnikateľského prostredia namiesto neadresnej podpory spotreby, ktorá pre postihnutých krízou a ani pre ekonomiku neprináša dlhodobé riešenia,“ hovorí riaditeľka J&T Banky Anna Macaláková.
Ak by chcel bežný človek sledovať trendy, mal by staviť na recykláciu odpadov či rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. „Jednou z dlhodobých výziev, ktorým ako spoločnosť čelíme, je rýchlo starnúca populácia. Uvedomujú si to aj naši úspešní a až podľa tretiny z nich má do budúcnosti zmysel venovať sa sociálnym službám pre seniorov,“ dodáva Macaláková.
Optimisti po kríze
Už roky pritom neklesá záujem o stavebné pozemky či rezidenčné nehnuteľnosti. Očakáva sa, že najbližšie roky budú boháči rozvíjať biznis v zdravotníctve a v sociálnych službách, keďže populácia výrazne starne. V prístupe k ekológii prieskum zistil, že táto oblasť zaujíma viac bežnú populáciu ako milionárov. „V tejto oblasti spája úspešných s populáciou len potreba projektov na boj so suchom a na zadržanie vody v krajine. Riešenie klimatických zmien či zelené budovy sú potom viac preferované zo strany populácie,“ skonštatovali v správe.
Ekonómovia sa zatiaľ nezhodujú na tom, kedy sa krajiny dostanú do lepších čísel ako počas krízy. Zatiaľ čo bežní Slováci nehýria optimizmom, keďže sa obávajú existenčných problémov, boháči v tom vidia skôr príležitosť. Tvrdia, že Slovensko by to malo využiť na naštartovanie inej ekonomiky k hospodárstvu s pridanou hodnotou. Okrem iného milionári hovoria, že zmenili aj svoj životný štýl. Za posledný rok vraj posilnili svoj vzťah s potomkami či si začali užívať prírodu na Slovensku.
Najbohatší Slováci
1. Ivan Chrenko - 1,65 mld. €
2. Jaroslav Haščák - 1,07 mld. €
3. Miroslav Trnka - 700 mil. €
4. Peter Paško - 680 mil. €
5. Rudolf Hrubý - 670 mil. €
6. Tomáš Chrenek - 600 mil. €
7. Jozef a Patrik Tkáčovci - 600 mil. €
8.Milan Fiľo - 590 mil. €
9.Ivan Jakabovič - 500 mil. €
10. Martin Kúšik - 460 mil. €
Rozdiel medzi bohatými a chudobnými nikdy nebol taký veľký
Michal Vašečka, sociológ
- V USA sa v posledných 10 rokoch otvorili nožnice medzi bohatými a chudobnými najviac v histórii. To isté je aj na Slovenku. Rozdiel medzi chudobnými a bohatými na Slovensku nikdy nebol taký veľký. To je efekt svätého Matúša z Biblie - chudobní budú ešte chudobnejší a bohatí ešte bohatší. Bez ohľadu, že mnohí z nich zarábajú úplne legitímne, ale dojem, ktorý to vyvoláva je, že to spochybňuje étos liberálnej demokracie, ktorá sa odvoláva na rovnosť príležitostí. A ľudia v priamom prenose vidia, že niektorí ľudia sú schopní zbohatnúť do závratných výšok. To rozleptáva spoločnosť.
