Tlačové agentúry predtým informovali, že Pašinjan v pondelok na pôde parlamentu oznámil, že má v úmysle Mnacakanjana odvolať. Avizoval aj ďalšie zmeny vo svojej vláde.
Pašinjan pred poslancami vyhlásil, že "proces rokovaní, ktorý sa sformoval do roku 2018, nevratne viedol k odovzdaniu území" Náhorného Karabachu Azerbajdžanu. Podľa Pašinjana sa nastolila najmä otázka odovzdania mesta Šuši. Arménske ministerstvo zahraničných vecí túto interpretáciu obsahu rokovaní odmietlo. Jeho hovorkyňa vyhlásila, že o vydaní mesta Šuši Azerbajdžanu sa nehovorilo v rámci žiadnej etapy rokovaní o urovnaní karabašského konfliktu.
Zdroje agentúry Interfax na arménskom ministerstve zahraničných vecí v pondelok informovali, že žiadosť o odvolanie z funkcie podal aj Karen Mirzojan, veľvyslanec poverený osobitnými úlohami, ktorý bol predtým ministrom zahraničných vecí medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republiky.
Pašinjan vo svojom vystúpení pred skupinou poslancov v parlamente uviedol, že arménska vláda sa dopustila chýb v procese urovnania sporu o Náhorný Karabach. Vysvetlil, že pracovala s dvoma variantmi: vylúčiť riešenie konfliktu vojenskými prostriedkami a nevzdať sa "ani centimetra územia". "Našou strategickou chybou bolo, že sme si nevybrali jeden z týchto princípov, ale chceli sme ich zlúčiť do jedného," uviedol Pašinjan.
Prebiehajúca politická kríza v Arménsku vypukla 10. novembra a je dôsledkom vyhlásenia o ukončení bojov v Náhornom Karabachu, ktoré prostredníctvom videokonferencie podpísali okrem Pašinjana aj azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a ruský prezident Vladimir Putin. V súlade s podmienkami tejto dohody získal Azerbajdžan kontrolu nad väčšinou územia neuznanej republiky.
Účastníci masových protestov v Jerevane teraz požadujú Pašinjanovu demisiu, keďže podpísanie dohody s Azerbajdžanom považujú za zradu arménskych záujmov. Pašinjan aj v pondelok v parlamente vyhlásil, že nemá v pláne odstúpiť.
Azerbajdžanské jednotky dobyli Šuši, jedno z kľúčových miest v Náhornom Karabachu, počas svojej ofenzívy 8. novembra. O deň neskôr stratu kontroly potvrdilo aj vedenie Náhorného Karabachu s tým, že azerbajdžanské jednotky sú na okraji neďalekého mesta Stepanakert.
Pašinjan povedal, že trojstranné vyhlásenie podpísal práve pod tlakom bezvýchodiskovej situácie na bojiskách. Mesto Šuši sa označuje za Perlu Karabachu, prípadne aj karabašský Jeruzalem. Nachádza sa tam Katedrála Krista Spasiteľa.
