O tom, čo sa zmenilo v našej krajine od pádu komunistického režimu, čo sme sa ako národ naučili za tri desaťročia, ktoré uplynuli od Nežnej revolúcie v roku 1989 ale aj o tom, či sa cítime ako slobodní občania, sme sa zhovárali so sociológom Michalom Vašečkom.
Čo najzásadnejšie sa zmenilo po roku 1989 u nás a čo zásadné sa stále nezmenilo?
Odpoviem tak, ako sa to mnohým nemusí páčiť. A bude to znieť takmer banálne - do roku 1989 sme nežili v slobodnej spoločnosti a neboli sme skutočnými občanmi krajiny. Boli sme v podstate poddaní a v novembri 1989, hoci to môže znieť pateticky, sa zrodil občan. Ľudia zrazu pocítili, že môžu mať a majú zodpovednosť za to, čo sa okolo nich deje. Dostali sme slobodu v tom najširšom slova zmysle. No a to, čo sa nezmenilo, je, že nie malá časť ľudí nevie byť slobodnými ani po 31 rokoch od novembra 1989. Vidím to opakovane z rôznych výskumov verejnej mienky. Keď analyzujeme dáta, vychádza nám, že nie malá časť spoločnosti má stále problém osvojiť si, čo znamená byť slobodný človek v slobodnej krajine. Je to zaujímavý fenomén, pretože je to už viac ako jedna generácia, ktorá sa vymenila.
Čo presne myslíte tým, že ľudia neboli občanmi a nevedia byť slobodní ani dnes?
Neboli občanmi preto, lebo boli iba subjektami práva. Dotýkali sa ich zákony, ale vlastne nemali na ne žiaden vplyv, akákoľvek samosprávnosť a spoločné rozhodovanie bolo iluzórne. Ľudia vedeli, že nemajú na dianie vplyv, preto sa utiekali k rôznym aktivitám, na ktoré dnes nemajú čas. A preto majú ten spomienkový optimizmus. Mali výrazne viac času na trávenie času na chalupe, na záhradke, ktorú si mohli zveľaďovať, donekonečna mohli hrať s priateľmi karty. Paradoxne, spoločnosti, ktorá bola oficiálne zameraná na skvalitnenie toho spoločného, každý si zveľaďoval iba to svoje a spoločný majetok sa rozpadal. Verejný priestor prakticky neexistoval, nahradila ho prázdna monumentálnosť, v ktorej sa ľudia skutočne nemali prečo pohybovať. A ani nemohli - veď keby sa ľudia koncentrovali a bolo by ich viac ako desať, tak veľmi rýchlo by prišla polícia a rozpustila by to ako nedovolené zhromaždenie. Spoločnosť sa ponorila do svojich vlastných problémov a neriešila to, čo sú spoločenské problémy.
