Tento vtáčik vo veľkosti škorca trávi väčšinu roka na severe, vďaka čomu dostal pomenovanie Chocholáč severský (lat. bombycilla garrulus). Doma je vo Fínsku, v Nórsku, vo Švédsku i v Rusku. Čím je zima v jeho domovine tuhšia, tým ďalej na juh zalietava. Keď k nám zavíta, usadí sa na stromoch i kríkoch a rád si pochutná nielen na jarabine, ale aj jablkách, hruškách i ostatných mäkkých plodoch.
Pár kusov mu preto pri jesenných oberačkách nechajte na strome. Medzi zásady zberu v lesoch patrí, že si naberieme len pre vlastnú spotrebu a zvyšok necháme ako potravu pre zvieratá. Chocholáče lietajú v kŕdľoch a rozhodne netrochárčia, neraz sú ich stovky až tisíce. Ich hlásky sú nezameniteľné, spoznáte ich podľa tenkého švitorenia a cvrlikania. Hoci je na pohľad nenápadný, na konci chvosta má parádny žltý lem. Farebné sú aj jeho krídla, čo z neho robí na zasnežených stromoch veselého návštevníka.
Chocholáč severský
• Je to stredne veľký spevavec z čeľade chochláčovité.
• Na Slovensku ho vídame v zime, keď tu trávi najchladnejšie mesiace alebo prelieta na juh Európy.
• Neraz ho vidno nielen na vidieku, ale aj vo veľkých mestách.
• Chutia mu bobule ako jarabina vtáčia, borievka, hlôžky, imelo biele i ruža šípová. Vo svojej domovine rád loví hmyz priamo za letu.
• Rád si pochutná na jarabine vtáčej, ktorá je jedným z najbohatších zdrojov vitamínu C.
• Na hlave má pierka, z ktorých si môže postaviť „chochol“, ktorý mu dodáva typický výzor.
