Dlhoročne pôsobíte ako idylická rodina, ktorá sa nikdy neháda, drží spolu. Máte doma nejaké trenice?
Také bežné veci sa snáď ani nedajú považovať za hádky. Obaja s otcom sme bordelári, mama sa stále sťažuje, že po nás musí upratovať. A ja sa k tomu pokojne aj priznám! Rada varím a pečiem, ale nerada upratujem.
Ako máte doma rozdelené práce?
Mamina upratuje. Aj varí, ale často sa k vareniu prihlásim aj ja sama, je to naozaj moja záľuba. Otec tiež veľmi rád varí a aj veľmi dobre. Jeho doménou je slepačí vývar.
Zatiaľ bývate s rodičmi, máte už nejaké plány na osamostatnenie sa?
Zatiaľ bývam s našimi a asi to tak ešte aj chvíľu ostane.
Nejdete si s rodičmi niekedy na nervy?
Nie, vôbec. Ale možno to je tým, že nikdy nie sme sami, že stále trávime čas s niekým. Či už s rodinou, s kapelou, s kamarátmi. Nás už všade poznajú, aj keď ideme napríklad na kávu, všade hneď chystajú stôl pre dvadsiatich. My sme jednoducho vždy taká veľká partia.
Ako ste vy ako dospievajúca slečna prežívali kauzu, keď vaša mamina bola obvinená z nevery s prvým huslistom Cigánskych diablov, Štefanom Banyákom?
Bolo to, samozrejme, nepríjemné, ale človek neovplyvní, či tomu niekto uverí, alebo neuverí. Mojou výhodou v tomto smere bolo určite opäť to, že táto situácia pre mňa nebola nová, že s médiami a rozličnými článkami som vyrastala. Takže som už bola obrnená. Doma sme sa k tomu postavili tak, že dôležité je, čo vieme my ako rodina a čo si kto myslí, to je jedno.
Váš hudobný projekt s Milošom Bihárym, Gypsy Jazz Project, oslávil v septembri rok. Bol to rok poznačený koronou. Ako ste ho prežili?
Tento projekt vznikol absolútne spontánne. Venovala som sa najmä orchestrálnej hre a dlhšie som sa ako speváčka nerealizovala v ničom vlastnom. Keď som rozmýšľala nad tým, čo by som mohla podniknúť, napadol mi práve gypsy jazzový žáner a tým pádom ako prvý Miloš. Je úžasný muzikant a zároveň môj blízky kamarát. Vynikajúci je aj v klasike, aj v cigánskej hudbe, aj v jazze a mal hotovú kapelu, takže som nemusela nič riešiť. Ihneď prvé vystúpenie malo veľkú odozvu, a tak sme sa rozhodli, že to spolu vyskúšame dlhodobo. V lete sme mali aj pár koncertov pod holým nebom, ktoré sme si veľmi užili.
Ako vnímate situáciu okolo korony a uzavretia kultúry?
Ja aj vcelku chápem, že sú zatvorené kluby a podobne, kde ľudia naozaj prichádzajú do kontaktu, rozprávajú, prskajú. Ale nie celkom rozumiem, ako sa niekto môže nakaziť na koncerte, kde sú ľudia celý čas ticho, počúvajú, maximálne zatlieskajú, nerozprávajú, neprskajú. Nerozumiem, prečo sú koncerty zavreté.
Ako to prežívajú vaši rodičia?
Riešime to každý deň, i keď niekedy si hovoríme, že och, už sa o tom nerozprávajme. Muzikanti ostali bez príjmu, nedalo sa na to pripraviť a nikto nič také neočakával. Týka sa nás to, samozrejme, zo spoločenského života sa stal život uzavretý. Aj moji rodičia stále niečo robia, vymýšľajú novinky, skúšajú. Ale živé koncerty to, samozrejme, nevynahradí.
