Prečo ste sa rozhodli pre samoizoláciu?
Nechcel som, aby sa moja celoročná drina, ale aj úsilie zorganizovať toto podujatie, skončilo na nejakom pozitívnom teste. Rozhodlo najmä to, že manželka je učiteľkou v materskej škole, stretáva sa s deťmi, ich rodičmi, dcérky chodia do školy, takže tu je priveľký risk, žeby som sa mohol nakaziť.
Prezradíte nám, kde býva náš chodecký Robinson? V hoteli?
Nie, hoci aj hotelová izba bola v hre. Našťastie mám skvelých priateľov, ktorí mi na tento účel požičali svoj byt, kde mám naozaj všetko. Vlastne toho až tak veľa netreba. Predpoludním a popoludní trénujem, doma som cez obed a večer, keď siaham po knihe, lebo v telke toho veľa na pozeranie nie je :)
Znamená to, že si olympijský víťaz varí sám?
To nie. Ale nebol by to problém. Občas sa na kuchtenie podujmem aj doma a mojim babám to vždy chutilo! Ale vyriešili sme to tak, že mi manželka nosí jedlo. Príde, položí pred dvere, zazvoní a odíde. Ja si to vezmem, zjem a umyjem po sebe riad.
Ako vyzerá váš deň?
Po raňajkách mám prvú fázu tréningu, potom oddych. Po obede druhú. Ale už to je len vylaďovanie, aby som telo správne nabudil na sobotu, keď potrebujem, aby pracovalo ako hodinky. Už začínam mať tie pocity, že som stopercentne pripravený.
S čím budete v sobotu v Dudinciach spokojný?
Limit pre Tokio je 3:50:00 h, môj osobný rekord z roku 2015 je 3:34:38 h. Na umiestnení mi nezáleží. Vôbec nejdem na štart s tým, čo mi pripomínajú, že tu môžem vyhrať štvrtý raz. Teraz je dôležité niečo iné. Keď prídem do cieľa v čase, aký potrebujem, budem spokojný aj s desiatym miestom.
Už ste hovorili s trénerom o taktike na sobotu?
Prebrali sme všetky možné varianty. Viem, že chcem limit, a tak minimálne do 30. kilometra budem šliapať s rezervou. Ak sa aj potom budem cítiť, v závere sa ,vybúrim‘.
