Paradoxne, kým muzikál stále žije, niektorí z autorov aj účinkujúcich už nie sú medzi živými. Práve preto sa v súvislosti s muzikálom dokonca šepká o akejsi Draculovej pomste. Od premiéry v októbri 1995 do umeleckého neba totiž odišli Karel Svoboda († 68), Jozef Bednárik († 65), Richard Hess († 50), Zdeněk Borovec († 69), Iveta Bartošová († 48), či Ľubo Fritz († 48). Ako si na Draculu po 25. rokoch spomína šéfdirigent muzikálu a autor hudobného naštudovania Rudolf Geri?
Muzikál Dracula videlo v rokoch 1995 - 1998 vyše milióna divákov, čím sa stal najslávnejším v našich končinách. Vzápätí bol uvedený v juhokórejskom Soule, Poľsku, Rusku, Nemecku, Belgicku a v ďalších krajinách. Všetko sa to ale začalo veľmi prozaicky. Rudolf Geri, ktorý v tom čase pôsobil ako šéfdirigent na bratislavskej Novej scéne, spolupracoval dlhé roky s režisérom Jozefom Bednárikom, dobrých pätnásť rokov tvorili divadelný aj televízny tandem.
Na Novej scéne bola vtedy slávna éra muzikálov, hrali sa Pokrvní bratia, Evanjelium o Márii či Grand Hotel. „Keďže sme s tým mali s Jožkom Bednárikom skúsenosti, jedného dňa prišli za nami producent Egon Kulhánek a producent a choreograf Richard Hess s tým, že chcú v Prahe naštudovať muzikál Dracula. O čosi neskôr som sa stretol s kamarátom Ľubom Fritzom, ktorý robil asistenta réžie na Draculovi. Povedal mi, že v Prahe už bežia konkurzy na Draculu. ‘Ako je možné, že Béďo tam je a ty tam nie si?‘ spýtal sa ma. Úprimne, bol som prekvapený, že mi Jožko Bednárik nič nepovedal,“ spomína na svoj vstup do pražského muzikálu Geri. Dodnes si pamätá, ako ho k sebe domov do Jevan zavolal skladateľ Karel Svoboda.
„Dlho do rána sme sa rozprávali o hudbe, živote a o tvorbe, hrali sme spolu na klavíri, a druhý deň ma menoval šéfdirigentom. Karel patril vždy medzi moje veľké hudobné vzory. Mal vynikajúce nápady, výborne vybavené štúdio a písal fantastické pesničky. Ale toto bol v princípe jeho prvý muzikál, postavený na dramatickej báze s medzihrami. A tie medzihry mu neboli príliš vlastné, tam mu bolo treba trochu pomôcť. Lebo mnohé muzikály dnes sú len sledom pesničiek. Aj pri Draculovi boli na začiatku len pesničky bez spojovacej hudby. A na tom sme spolupracovali s mojím asistentom a s druhým dirigentom Jirkom Škorpíkom a s asisitentom réžie Ľubom Fritzom, aby bol Dracula hudobno-dramatickým dielom, a nie len sledom pesničiek,“ vysvetľuje Rudo Geri.
Tvorili aj v jazere
Samozrejme, pri tvorbe takého veľkolepého diela, akým muzikál Dracula nesporne je, došlo aj k ostrejším umeleckým výmenám názorov. „Spočiatku sme sa napríklad nezhodli v duete Jsou v nás. Pôvodne sa to malo spievať jednohlasne. Bolo mi ľúto nevyužiť možnosť dať tam protimelódiu, ktorá umocní dramatickú výpoveď, a dopísal som tam druhý hlas. Karel nesúhlasil, vravel, že to znie ako zlá nemecká reklama. Pár týždňov sa so mnou nebavil, no napokon uznal, že je to takto lepšie. Vždy, keď vzniká niečo veľké, sú tam aj trenice,“ konštatuje Geri a prekvapí, keď povie, že niektoré nápady vznikli aj vo vode.
Vidiac našu nevypovedanú otázku to hneď vysvetlí: „U Karla v Jevanoch sme sa bavili o koncepcii muzikálu a išli sme si zaplávať do jazera. Plávali sme, rozprávali sa o tom, čo bude kto robiť, a keď sme hovorili o nejakej úprave, hneď sme si to v tej vode aj vyskúšali a zaspievali ju. Keď nás niekto pozoroval, museli sme mu pripadať prinajmenšom čudní,“ smeje sa. S Karlom Svobodom sa spolupracovalo a „hádalo“ báječne.
