Jednou z reakcií na pandémiu COVID-19 je celosvetové zatváranie škôl. Toto bezprecedentné narušenie vzdelávania už ovplyvnilo viac ako miliardu študentov.
Tí, ktorí sa do škôl vrátili, čelia novým výzvam – povinnosti nosiť rúška a dodržiavať bezpečnú vzdialenosť, či nedostatočnému prístupu k zariadeniam na umývanie rúk a strachu z nakazenia. Digitálna priepasť sa prehlbuje a veľa študentov nemalo za posledné mesiace možnosť vzdelávať sa z domu. V dôsledku toho zaostali a hrozia sa návratu do školských lavíc – a rovnaké pocity majú aj ich učitelia.
V porovnaní s inými sa však stále môžu považovať za tých šťastných. Tieto nové výzvy sa ani zďaleka nemôžu porovnávať s katastrofickým dlhodobým vplyvom úplne chýbajúceho vzdelávania, ako je to v tých najchudobnejších krajinách sveta a krajinách ovplyvnených konfliktmi alebo krízami.
Predchádzajúce krízy nás naučili, že čím dlhšie deťom chýba škola, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa k nej už nikdy nevrátia. Vieme aj to, že ak sa deti nevzdelávajú, rastie riziko, že sa stanú obeťami násilia, zneužívania či vykorisťovania. Dievčatám navyše hrozí, že sa z nich už v útlom veku stanú manželky alebo matky. V súčasnej situácii, keď je kvôli pandémii COVID-u fungovanie základných zdravotníckych, výživových, imunizačných služieb a služieb na ochranu detí odsunuté na vedľajšiu koľaj, deti čelia aj hrozbe nedostatku jedla, ochoreniam, problémom s duševným zdravím a zneužívaniu.
Dokážeme aj napriek týmto ťažkým podmienkam vyhrať boj o vzdelávanie našich detí? Odpoveďou je jednoznačné „áno“. Aby sme však dosiahli výsledky, po akých túžime, budeme musieť tvrdo pracovať – ako vzorní študenti.
Tím Európa, t. j. Európska únia a jej členské štáty, sa celosvetovej pandémii postavili ruka v ruke a tým preukázali, že cestou k lepším výsledkom je spolupráca. Výsledky dokazujú, že spolupráca medzi EÚ a UNICEF-om má dlhodobý efekt na kvalitu vzdelávania na celom svete.
Na ochranu budúcnosti detí vieme podniknúť konkrétne kroky. Kroky, ktoré nadväzujú na už odvedenú prácu a vedú novými, inovatívnymi smermi. Znamená to investovať teraz, aby sa tie najzraniteľnejšie deti mohli vrátiť do škôl. Znamená to zaistiť bezpečné prostredie v školách, aby učitelia mohli reagovať na potreby svojich študentov. Znamená to reformovať vzdelávacie systémy tak, aby absolventi oplývali zručnosťami potrebnými v 21. storočí, akými sú napríklad digitálna gramotnosť a podnikateľská príprava, ktoré ich pripravia na nový svet.
Online vzdelávanie musíme prijať za svoje a investovať doň – nielen do základných zručností, akými sú čítanie a matematika, ale aj do digitálnych a podnikateľských zručností a zručností potrebných na pracovisku, aby sa mladí ľudia mohli stať súčasťou pracovnej sily.
Predovšetkým musíme rozpočty na vzdelávanie chrániť pred škrtmi, ktoré sú dôsledkom celosvetovej hospodárskej krízy. Vzdelávanie sa musí stať súčasťou plánu obnovy po kríze spôsobenej ochorením COVID-19. Namiesto presunu financií zo vzdelávania doň musíme investovať viac, musíme ho posilniť. Vzdelávanie má pre ľudský rozvoj zásadný význam, z čoho vychádzajú všetky investície EÚ do medzinárodnej spolupráce, v budúcnosti podporené aj financovaním rozvoja EÚ. Budovanie k lepšiemu sa nevzťahuje len na vzdelávanie, ale aj na iné oblasti.
Kríza s takýmto rozsahom si vyžaduje globálnu, koordinovanú reakciu: EÚ a UNICEF plánujú stáť na jej čele.
Máme jedinečnú príležitosť využiť túto bezprecedentnú krízu na to, aby sme začali veci robiť inak, aby sme sa nerovnosti postavili udržateľnejším sociálnym systémom.
Vydať sa týmto smerom znamená uvedomiť si, že kráčať vo vyšliapaných stopách nie je tou správnou cestou. Ak sa teraz poučíme, dokážeme vzdelávanie pretvoriť k lepšiemu – pre nás a aj pre budúce generácie.
Autorky článku sú európska komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová a výkonná riaditeľka UNICEF Henrietta Fore.
Viac informácií o európskych témach nájdete na www.europa.sk.
