Tento týždeň prišla ministerka kultúry Natália Milanová s návrhom novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. O dosahu doterajších opatrení na slovenskú kultúru sme hovorili s hercom Jozefom Vajdom (65), dlhoročným členom Činohry SND.
Ako ste prijali súčasné protipandemické opatrenia, ktoré umožňujú, aby bolo v divadle v jeden okamih len 50 osôb, čo spôsobilo zavretie či obmedzenie chodu viacerých divadelných scén?
V každom prípade je veľmi zlé a smutné, že sa zavreli brány divadiel. Chápem, že keď si musíte vybrať medzi školstvom a kultúrou, tak budete na prvom mieste zachraňovať školstvo, pretože vzdelanie je naozaj veľmi dôležité a odsuniete čokoľvek iné. Mám však pocit, že kultúra nie je len na vedľajšej koľaji, kultúra dostala výhybku a ocitla sa úplne mimo. Vyzerá to tak, že ľudí, ktorí o tom rozhodujú, takýto verdikt ani nebolí. Nemyslím si však, že kultúra je zanedbateľná, na kultúru sa totiž nabaľuje veľmi veľa vecí, aj také na pohľad triviálne maličkosti. Keď sa vyberiete do divadla, tak partnerka ide ku kaderníkovi, možno si kúpi nové šaty, idú s partnerom na večeru, čiže minú peniaze aj v inej sfére. Má to obrovskú nadstavbu. Je nezmysel tvrdiť, že príjem štátu je len z predaja lístkov, je tam ešte veľké množstvo iných súvislostí. Netreba to podceňovať. Neberme kultúru ako niečo, na čo sa len dopláca, pretože to vôbec nie je pravda.
Argumentom na opatrenia sú obavy z nárastu pozitívne testovaných ľudí na koronavírus. Podľa vás sa to teda dalo riešiť aj inak?
Ľudia v tejto ťažkej situácii potrebujú niečo, kde sa môžu uvoľniť, zamyslieť sa, nebudú len sedieť doma v papučiach a pozerať sa na televízor. Viem, že situácia je vážna a vôbec ju nepodceňujem. Do SND, ktoré má 650 miest, mohlo prísť na predstavenie 350 alebo 400 ľudí a diváci sedeli šachovnicovo. Zdalo sa mi to vcelku bezpečné, lebo ľudia boli veľmi disciplinovaní. Je prinajmenšom zvláštne, že rovnaké pravidlá platia pre všetky divadlá bez ohľadu na ich možnosti. Do divadla s kapacitou 100 miest príde rovnaký počet 50 ľudí ako do divadla s kapacitou 650 miest. Čo to je za nezmysel?! Asi by sa tí, ktorí o týchto veciach rozhodujú, mali prísť pozrieť do našich priestorov, ako sú ochránené, a mali by prispôsobiť opatrenia skutočnému stavu a nerokovať od stola.
Napríklad?
Nechcem teraz ukazovať na Čechov, ktorí nechali 500 ľudí v hľadiskách. Oni svojím spôsobom situáciu zľahčovali. A keď sa u nás boja bufetových priestorov, nech zakážu občerstvenie, ale do väčšieho hľadiska by mohli pustiť viac divákov. Všade v okolitých štátoch vedia, ako sa má hodiť záchranné koleso, len u nás je to stále v rovine, že uvidíme... Stále verím, že sa kompetentní budú snažiť pomôcť, napokon povedal to aj pán premiér Matovič. Tak som zvedavý, čo to bude. Však okolité štáty riešia ten istý problém, tak prečo sa nepozrieť za hranice? Na druhej strane chápem, že ak sa situácia náhle zhorší, treba jej adekvátne prispôsobiť aj opatrenia a rešpektovať ich.
