Prvé dieťa
Nebol som už žiadny holobriadok, keď sa narodil náš Adam. Pamätám sa, ako sme sa pripravovali na jeho príchod. Adam bol na začiatku Emma, ale v šiestom mesiaci nám náš pôrodník na sonografii oznámil: „Tak tá vaša Emmka má guľky.“ To znamenalo zmenu plánu a mena. Padlo viac mien a viem, že do poslednej chvíle sme sa nevedeli rozhodnúť.
Bol som pri jeho príchode na svet a pamätám sa, že sestrička sa nás na sále hneď opýtala, aké meno má zapísať, a vtedy som si uvedomil, že sme sa vlastne nedohodli. Asi to pre nich bola celkom vtipná situácia, ale my sme sa zrazu v priebehu niekoľkých sekúnd rozhodli, že asi najlepšie bude Adam. Dnes viem, že to bolo správne rozhodnutie. To meno mu perfektne sedí. Aj keď bol malým Adamkom, aj dnes, keď je z neho už dospelý človek.
Prvé včielky
Prvé tri rodiny som vlastne dostal a bolo to trochu nečakané. Už dva roky predtým som si o nich veľa študoval a zisťoval a následne som sa rozhodol, že nastal čas preklopiť sa z teórie do praxe. Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Stať sa včelárom nie je, ako kúpiť si zábavku, ktorá vás časom omrzí. Je to ako s každým živým tvorom, ale ešte o trochu zložitejšie.
Dnes už viem, že k tomuto rozhodnutiu ma viedla nejaká vyššia moc. To poznanie, tie skúsenosti a neustále prekvapenia, to je skutočná láska. Mám ich naozaj rád a neustále ich obdivujem. Stať sa včelárom znamená byť pripravený sa neustále učiť, ale najmä pozorovať. Včielky totiž nečítajú tie múdre knižky, ktoré sme o nich napísali, tak nás neustále prekvapujú. Vlastne ovplyvnili môj život až tak, že som ho začal prispôsobovať ich potrebám. Verím, že ma budú sprevádzať až do smrti a že potom zostanú tradíciou v našej rodine.
Prvý profi fotoaparát
Zaľúbil som sa do zvuku uzávierky fotoaparátu. Ten zvuk, ako sa preklápa zrkadlo, ma úplne dostal. Už predtým ma bavilo pozerať sa cez hľadáčik a z okolitého sveta si vytvárať vlastné výrezy a vlastné kompozície. Nikdy som veľmi nevedel kresliť, a tak som svoju túžbu výtvarne sa vyjadriť preniesol na fotografiu. Fotografia je pre mňa zvečnením momentu. Niečoho, čo bolo v pohybe a zastalo to.
Moment, ktorý sa už nikdy nezopakuje a zostane spomienkou a zároveň zdrojom pre inšpiráciu. Na fotografa som sa premieňal vždy na cestách, takže toto „moje prvé“ sa spája aj s prvou cestou do exotiky. Bolo to v roku 1996, keď som sa po prvý raz dostal do Afriky, do Kene. Viem, že som vtedy prekonával aj isté obavy z nepoznaného, ale zvíťazili zvedavosť a túžba po poznaní. Na cestách som sa veľmi veľa naučil aj o svete, aj o ľuďoch.
Prvé Milujem Slovensko
Je to až neskutočné, že to bolo pred ôsmimi rokmi. Keď som moderoval Milionára osem rokov, neveril som, že sa mi pritrafí dostať sa k projektu, ktorý vzbudí taký divácky záujem a bude mať takú trvácnosť. Úplne na začiatku sme ani netušili, ako to vlastne celé vypáli. Mali sme niekoľko stretnutí s tvorivým tímom, na ktorých sme si hovorili o koncepte programu a o tom, ako by asi mal vyzerať.
Pamätám sa, že keď nám producent a režisér Rado Štefanov povedal: „No a budete tam spievať a tancovať,“ tak sme sa na seba s Adel a Danom pozreli, či to myslí vážne. No hneď, ako sme prišli do štúdia a kapela začala hrať zvučku, to bolo úplne normálne a prirodzené. Veľmi sa teším z toho, že aj s odstupom času dokážeme vstúpiť do deviatej série s takouto energiou a najmä, že nás to ešte stále baví a naši diváci to nepochybne vidia.
