Odvážne ženy sa vrhli na adrenalínové dobrodružstvo a napriek studenej vode a prúdom, ktoré im trasu komplikovali, sa im 32-kilometrový úsek podarilo preplávať za niečo vyše 12 hodín. S Novým Časom sa plavkyne podelili o dojmy z neuveriteľného výkonu aj o to, čo všetko náročná štafeta obsahuje.
Šestica slovenských plavkýň sa rozhodla v rámci štafety zdolať kanál La Manche - a neoľutovala. „Veľmi sme sa z toho tešili a vyhŕkli nám aj slzy a dlho sme sa objímali,“ opisuje prvé dojmy po úspechu plavkyňa Soňa (47), ktorá je aj s ostatnými dievčatami na to, čo sa im podarilo, hrdá.
Zároveň priznáva, že takýto výkon bol pre všetky ženy okrem Zuzany Juskovej, ktorá kanál preplávala aj sama, úplnou novinkou. Podľa jej slov však šlo o riadne stresujúci zážitok. „Niektoré z nás v tú noc ani nespali, keďže o jednej ráno sme už museli byť v prístave. Nepripúšťali sme si, že by sme to nezvládli. Povedali sme si, že budeme plávať, kým sa dá. Boli sme tak nastavené,“ spomína plavkyňa Zuzana. Za všetkým je veľká drina, odhodlanie a trpezlivosť. „My sme mali termín už pred dvoma rokmi, keďže sa tam čaká aj dlhšie. Každá z nás pláva denne zhruba hodinu. Tak nás v rámci projektu dali dohromady a všetky sme nadšene súhlasili,“ vysvetľuje Soňa, ktorá sa do štafety dostala po tom, čo ako jedna z prvých žien preplávala Dunaj v zime.
Prísne pravidlá
Na Štafete sa zúčastnili ženy rôznych vekových kategórií zo všetkých kútov Slovenska. „Boli sme tu z Bratislavy, Partizánskeho, Popradu aj Košíc. Plávala dokonca aj mama s dcérou,“ vyratúva Soňa, podľa ktorej plavbu sprevádzali prísne pravidlá. Na tie dohliadal rozhodca. „Morské prúdy sú silné a prúd urobí takú vlnu, že sa to nedá plávať úplne rovno. A takisto, keď prídete k brehu, tam je najsilnejší prúd, takže aj keď je človek vyčerpaný po celodennom plávaní, vtedy musí najviac zabrať, lebo zasa ho ten prúd vynesie mimo a už sa nedotknete pevniny,“ vysvetľuje ďalšia z plavkýň Tatiana s tým, že je určená hranica, ktorej sa plavec môže dotknúť. Ak ho ale vynesie za ňu, už to neplatí. Taktiež nesmie žiadna plavkyňa vyjsť z vody skôr ani neskôr. „Komisár sledoval, ktorá sa dotkne kedy lode, kedy jedna skočila do vody a druhá vyliezla. Takže sa to takto striedalo. Nesmeli sme sa dotknúť lode ani jedna druhej,“ dodáva.
