Nariadenie je súčasťou inštrukcií, ktoré vydala Kongregácia pre náuku viery. Je to vatikánska centrálna inštitúcia, ktorej úlohou je dohliadať na dodržiavanie katolíckej doktríny v otázkach viery a mravov.
Kto sa "rozhodne pre tento ťažko nemorálny čin a dobrovoľne trvá na svojom rozhodnutí", nie je v stave, aby mohol dostať sviatosti pre umierajúcich ľudí, uvádza sa v inštrukciách. Výnimku predstavuje situácia, ak je kňaz presvedčený, že umierajúci človek zmenil názor, alebo keď je pacient v bezvedomí a kňaz "predpokladá jeho pokánie".
Podľa Vatikánu "prosby ťažko chorých ľudí, ktorí niekedy žiadajú smrť, netreba chápať ako skutočnú túžbu po eutanázii; v skutočnosti je to takmer vždy prípad bolestnej prosby o pomoc a lásku".
Dokument označuje eutanáziu za "zločin proti ľudskému životu" a "naozajstný čin zla za každej situácie alebo okolností," ktorému nemožno "napomáhať nijakým spôsobom".
V dokumente sa dodáva, že zdravotníci, ktorí majú námietky proti eutanázii a asistovanej samovražde, by mali mať právo na výhradu vo svedomí a malo by sa im ospravedlniť porušenie zákona, ak ten ide proti ich svedomiu.
Pápež František, ktorý je zvyčajne opisovaný ako liberálnejší než jeho predchodcovia, ale ktorý sa vždy vyjadruje proti eutanázii, osobne schválil nové inštrukcie.
