„Projekt sa realizoval pod vedením a skrze autorské dielo Helmuta Bistiku. Hlavná myšlienka je tzv. black out, teda štart z tmy. Všetci sa môžeme ocitnúť v tme. Opisujeme tam príbeh, kedy z tmy vychádzajú anjeli, ktorí prinášajú svetlo zraniteľným osobám. Tí anjeli sú aj ľudia, ktorí im podávajú pomocnú ruku,“ vysvetlila Heidecker. Farebnú zmenu vizáže trafostaníc si pochválil aj Jaroslav Hrušč, riaditeľ divízie Sieťového obchodu vo VSD. Podľa jeho slov sú tieto mimoriadne dôležité objekty srdcami sídlisk, ktoré dodávajú elektrinu do každej domácnosti v okolí, pričom dodal, že v meste majú ešte vyše 100 trafostaníc. „Aktuálne sa pracuje na ďalšej podobnej maľbe na našom objekte na Sídlisku Dargovských hrdinov,“ zakončil.
Arteterapia
Je to liečebné využívanie rôznych výtvarných prostriedkov a činností. V širšom zmysle sa stotožňuje s pojmom kultúrna terapia, v ktorej ide o uplatňovanie viacerých umeleckých výrazových prostriedkov v liečbe (hudby, dramatizácie a pod.). Využívajú sa pri nej aj špecifické výtvarné postupy, metódy a techniky známe z psychoterapie. Plní nielen podpornú úlohu pri aplikácii iných liečebných metód, ale pri niektorých poruchách a chorobách najmä v detskom veku môže byť aj nosnou terapeutickou metódou.
Ako žijú hluchoslepí ľudia
Riaditeľka neziskovej organizácie Maják n.o. Henrieta Heidecker prezradila, že hluchoslepota neznamená úplnú stratu zraku a sluchu. „Je to kombinácia rôzneho stupňa postihnutia zraku a sluchu. Rozlišujeme 4 skupiny hluchoslepých ľudí - osoby s úplnou hluchotou a slepotou, nevidiace so zvyškami sluchu, nepočujúce so zvyškami zraku a osoby slabozraké s nedoslýchavosťou,“ uviedla Heidecker. „Majú asistenta na pomoc od jednoduchých úkonov až po hygienu, jedenie a iné aktivity. Záleží to na závažnosti postihnutia. Cvičeniami ako arteterapia, hipoterapia či plávanie sa v nich snažíme rozvíjať neverbálnu komunikáciu, ale aj motorické a emocionálne zručnosti,“ uzavrela.
