Americká právnička a sudkyňa Najvyššieho súdu Ruth Bader Ginsburg († 87) podľahla rakovine pankreasu. Bola druhou ženou pôsobiacou na Najvyššom súde a svoj život zasvätila strategickému boju proti rodovej diskriminácii. Na základe toho sa stala nielen významnou sudkyňou, ale aj vzorom pre mnohých ľudí.
Ruth B. Ginsburg († 87) bola prominentnou feministkou a vedúcou osobnosťou liberálov v USA. Taktiež bola najstaršou členkou Najvyššieho súdu Spojených štátov a vôbec druhou ženou v histórii, ktorá sedela v tomto úrade. Najvyšší súd pozostáva z deviatich osôb, pričom 5 z nich je z konzervatívneho spektra a 4 z liberálneho. Ginsburg bola práve liberálkou. Prezident Donald Trump sa už dlhšie snaží toto zloženie zmeniť, a zvýšiť tak počet konzervatívcov, pričom to chcel stihnúť ešte pred novembrovými voľbami.
Smrť Ginsburg, ako liberálky, mu môže veľmi pomôcť vzhľadom na to, že členov tohto súdu menuje prezident. „Mojím najvrúcnejším želaním je, aby ma nevystriedali, kým nebude vymenovaný nový prezident,“ vyslovila sa Ginsburg krátko pred smrťou. Trump však verejne deklaroval, že sudcu vymenuje on a prisľúbil, že to bude žena. Je však jasné, že bude z konzervatívneho spektra. Sudcovia Najvyššieho súdu Spojených štátov majú zväčša definitívu, čo znamená, že ak sa nerozhodnú odísť do dôchodku, môžu tam pracovať do smrti. Majú tiež posledné slovo v sporných zákonoch, prípadne sporoch medzi štátmi a federálnou vládou a taktiež pri zastavení trestov smrti.
Prečo bola Ruth B. Ginsburg dôležitá?
Narodila sa v roku 1933 do židovskej rodiny v newyorskom Brooklyne. Po strednej škole sa snažila dostať na právnickú fakultu Harvardu, kde bola jednou z 9 žien, ktoré prijali okrem približne 500 mužov. Napriek tomu, že patrila k najlepším v ročníku, po štátniciach sa nevedela zamestnať, pretože bola žena.
V roku 1971 predstavila prvý úspešný argument pred Najvyšším súdom, na základe ktorého schválili zákon o tom, že menovanie správcu majetku nemôže automaticky uprednostniť muža oproti žene. Napriek tomu, že bojovala za práva žien, medzi jej významné prípady patrí práve muž - vdovec, ktorý po smrti manželky nedostal od štátu výživné, pretože bol muž. Ginsburg sa snažila poukázať na to, že rodová diskriminácia ubližuje všetkým rovnako.
V roku 1972 bola spoluzakladateľkou Americkej občianskej liberálnej únie a projektu bojujúceho za práva žien. Taktiež pôsobila ako profesorka na Kolumbijskej právnickej škole. Za sudkyňu Najvyššieho súdu bola nominovaná prezidentom Billom Clintonom v roku 1993.
