Čerstvý chlieb nad zlato: Obyvateľom dedín na východe hrozí to najhoršie

Čakajú na ne ako na zmilovanie. V Nižnej Voli (okr. Bardejov) nemajú predajňu potravín už dva roky. Najmä starším obyvateľom nezostáva iné, len sa spoliehať na dve pojazdné predajne, ktoré navštevujú obec trikrát do týždňa.

Podobne je na tom ďalších 101 obcí na Slovensku. Podľa Michala Kaliňáka zo Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) pojazdné ani kamenné predajne v malých dedinkách nie sú žiaden výnosný kšeft.

„Prevádzka maloobchodnej predajne potravín na vidieku nie je žiaden biznis. Mnohé majú problém udržať prevádzkovú ekonomiku na nule, mnohé zanikajú preto, lebo sa postupne dostávajú do neudržateľnej ekonomickej straty,“ tvrdí M. Kaliňák a pokračuje: „Na základe toho je nevyhnutné vnímať dostupnosť maloobchodných predajní na vidieku ako službu vo verejnom záujme a poskytnúť im pomoc. Navrhli sme niekoľko riešení. Napríklad štátne dotácie či rovnaké podmienky pred malé a pojazdné predajne, ako majú predaje z dvora.“

Starosti predaj

Starosta Nižnej Vole, obce s 280 obyvateľmi, Marcel Kaščák vraví, že obec nemôže poskytovať dotácie kamennému obchodu ani pojazdnej predajni. „Kamenný obchod sme ponúkali do prenájmu zadarmo, ani tak sa to prenajímateľke neoplatilo, takže ho zatvorila. Naša obec si nemôže dovoliť poskytovať dotácie. Máme rozpočet 100-tisíc €. Očakávali sme, že tento rok stúpne o 10 %, on však kvôli koronakríze klesol o 10 %, takže rozdiel je až 20 %. Museli sme kvôli tomu prepustiť pracovníčku úradu a nie ešte poskytovať dotácie,“ poznamenal starosta.

Do obce vozí trikrát týždenne potraviny aj drogériu Milan Juríček. „Denne predávam v desiatich obciach. Začínam o piatej ráno a končím o ôsmej, deviatej. Je to namáhavé. Ledva prežijem, som na nule. Zamestnanca si dovoliť nemôžem. Žiadal som o dotáciu a pomoc na Úrade vlády, ale neúspešne. Chcel som kúpiť väčšie auto, aby som rozšíril sortiment, lebo ľudia si to zaslúžia. Bez cudzej pomoci si však neporadím,“ posťažoval sa predajca z Bardejova.