Nebolo sa možné diviť, že mnohí prepadali chorobám, obzvlášť dôsledkom mimoriadne zlého počasia, ale sj dôsledkom toho, že sa im dostávalo len veľmi málo potravy a spánku. Po pätnásťhodinovom pochode dosiahli na hrebeni bod, kde sa pod nimi rozkladala veľká priepasť. Bola noc a Green rozhodol, aby zostúpili do doliny a ostatné ponechali na náhodu.
Jedli konské mäso
Skoro ráno 1. novembra 1944 se dostala americká skupina letcov a OSS do Kľačianskej doliny, kde si všetci odpočinuli v loveckej chate. Prestávka bola nutná, pretože väčšina putujúcich bola veľmi chorá, mali vysoké horúčky a niektorí blúznili. Teraz ich dobehlo zbytočné zničenie zásob potravín pred Hriadeľským sedlom, a pretože nemali iné potraviny, jedli konské mäso. Zdraví členovia výpravy denne prichádzali do okolných samôt a osád za proviantom. Pobyt tak veľkého množstva osôb bol veľmi nápadný a všetci sa museli urýchlene presunúť na iné miesto.
Kľačiansku dolinu opustila americká skupina OSS a letcov spolu s 2. čs. paradesantnou brigádou ráno 10. novembra 1944 pomalým výstupom na Chabenec. Krátko popoludní dosiahli vrchol, kde ich zastihla prudká snehová búrka, ktorá sa neustále zhoršovala. Počasie sa natoľko zhoršilo, že len s obtiažami bolo vidieť muža pred sebou. Niektorí už nevládali ísť ďalej. Rozhodli sa vrátiť sa späť a zostúpiť dole do dediny s úmyslom, že dobrí ľudia im pomôžu. Po ich odchode sa skupina zmenšila na štrnásť ľudí.
Omrzliny na nohách
Ďalší postup smerom na východ stále brzdila obrovská snehová víchrica. Počas metelice sa Američania museli udržiavať v neustálom vyčerpávajúcom pohybe, aby nezamrzli. Snaha oddýchnuť si čo i len na chvíľu ich mohla stáť život, keďže počas pochodu napočítali 83 zamrznutých partizánov. Mária neskôr spomínala, že vietor bol taký silný, že ich odfukoval.
Obočie a vlasy mala zmrznuté do ľadových prameňov. Utrpela vážne omrzliny na nohách, ale odmietla vyhľadať lekársku pomoc. Nemci mali číslo jej identifikačnej karty a ihneď by tak zistili jej totožnosť. Zvolila si radšej umieranie v horách ako väzenie a smrť v koncentračnom tábore. Po strastiplnej ceste dorazili 4. decembra 1944 do Polomky.
Zachránil ju ženský šarm
Počas úteku anglo-americkej misie Gulovičová niekoľkokrát obstála v konfrontácii s nemeckými vojakmi, ktorými sa to v slovenských horách a na vidieku len tak hemžilo. Dobre vedela zahrať jednoduché vidiecke dievča i šarmantnú koketu. Jej dôvtip, výnimočná odvaha, duchaprítomnosť a znalosti nemčiny ju vždy zachránili. Na druhý sviatok vianočný, 26. decembra 1944, ona a štyria členovia misie opustili chatu v Polomke, aby vyhľadali potravu a lieky.
Pridal sa k nim aj novinár Joe Morton, ale po pol hodine chôdze si to rozmyslel a vrátil sa do chaty, čo sa mu stalo osudným. Keď totiž odišli z chaty, špeciálne protipartizánske komando ju obkľúčilo a prekvapilo Američanov. Tí práve chystali raňajky, keď sa ozvala paľba. Všetkých 16 členov americkej misie bolo zajatých a 24. januára 1945 ich popravili v koncentračnom tábore Mauthausen.
