V súkromí je rovnaká ako na obrazovkách - veľmi veselá, ale priznáva, že počas karantény jej do smiechu nebolo. Porozprávala nám aj o dlhoročnom priateľovi Dodovi, s ktorým najradšej nakupuje a o najlepšej kamarátke Zuzke Tlučkovej (58), s ktorou zas miluje cestovať.
Ako ste prežívali koronakrízu? Mali ste obavy?
Veľmi som sa zľakla a bola som doslova pokakaná. Prvý týždeň som ani nevyšla z bytu, celkovo za mesiac som bola vonku možno desaťkrát, aj to len v potravinách a v lekárni. Bývam v Starom Meste, kde boli vždy tlupy ľudí, dokonca mi ten hukot niekedy večer vadil. A keď vypukla pandémia - pozrela som z okna, zrazu nikto. Vyzeralo to ako v katastrofickom filme, akoby všetci ľudia vymreli. Keď sa trošku uvoľnili opatrenia a na ulici som uvidela niekoho, kto nemá rúško, tak som ho sprdla. (smiech) Nestretávala som sa dokonca ani s kamarátkami.
Ako ste trávili množstvo času osamote?
Pozerala som filmy, čítala knihy, videla som predstavenia Národného divadla, ktoré dali na web. Mám doma bežiaci pás, ráno som si otvorila okno, zapla televízor a pri tom behala. Veľmi sa mi to páčilo. Takže ak všetci cez koronu pribrali, ja som si váhu udržala. Chvíľu ma tiež bavila domáca trampolínka. Poháňalo ma vedomie, že sa musím zmestiť do divadelných kostýmov.
Na Myjave máte chalupu. Chodievali ste tam častejšie počas obdobia izolácie?
Vôbec nie. V septembri mi zomrel druhý ridgeback a tým, že som zostala bez psa, tak sme tam nechodili. Sama do tej veľkej chalupy nepôjdem. Keď som ho mala, chodila som s ním, lebo by ma ochránil. Vymyslela som to teda tak, že chalupu predám sestre Lubike, ktorá má chalupu vedľa. Je ich tam na dvore viac rodín, tak teraz budú sami, so mnou. (smiech) Švagor mi dlhé roky na chalupe vetrá, kosí, dokonale ju pozná. Vymyslela som to teda tak prefíkane, budú sa o ňu starať, zveľaďovať ju a ja tam môžem kedykoľvek prísť na návštevu. Prežila som tam veľký kus krásneho života cez 20 rokov, tak by som ju cudziemu nepredala.
Po akej dlhej dobe ste sa vrátili pred kameru?
Všetko sa kvôli COVID-u stoplo 10. marca a prvýkrát sme začali nakrúcať až v polovici júla. Samozrejme, nadšenie prevládalo pred strachom, lebo sme si prácu bezpečným spôsobom trošku nacvičili v divadle, keď sa znovu otvorilo. Bolo to naozaj bizarné, sedeli sme šachovnicovo v hľadisku v štítoch a s rúškami, boli sme ako ufóni, ktorých pustili na Zem. Potom sa opatrenia pomaličky uvoľňovali, približovali sme sa k sebe, dali sme dole štíty... Na konci júna sme hrali asi 6 predstavení. Boli to však iba malé hry, na javisku len štyria ľudia, ktorí, samozrejme, prešli testami.
Ako je to s opatreniami na nakrúcaní Hornej Dolnej, ktorá v septembri štartuje 11. sériu?
Je to úplne inak ako v minulosti. Bežne sme mali na nakrúcaní množstvo ľudí, ktorí sa na nás chodili pozerať. Prichádzali celé autobusy a niekedy tam bolo cez deň aj 1 000 ľudí, ktorí si robili výlety, aby nás videli. Teraz absolútne nič, všetko je zakázané. SBS-ka stojí na začiatku dediny a nikoho nepúšťajú. Ak aj náhodou niekto prejde, musí mať rúško, ale žiadne fotenia, stretnutia. Smiali sme sa, že asi musela prísť korona, aby sme tam ako herci mali nejaké veci, ktoré tam už dávno mali byť. To znamená, keď prídeme, vydezinfikujeme si ruky, zmerajú nám teplotu, ideme do takej bunky, kde sa spýtajú, či chceme kávu, čaj alebo minerálku, potom nám to donesú do zázemia. Je tam krásny gauč, stôl, stoličky a v druhej polovici je kostymérňa. Aj maskérňa je úplne inde. Herci sme teda spolu a celý štáb a ostatní vonku. Predtým sme boli všetci na jednej kope. Zrazu je to také kultivované. Pani korona urobila aspoň niečo dobré. (smiech)
Vraj ste postavu učiteľky v Hornej Dolnej odkukali od vašej maminky, ktorá bola učiteľka...
Áno. Už ako malá som sa hrávala na učiteľku. Na zem som si opačne otočila hrnce, ktoré boli vlastne školské lavice a za ne som posadila bábiky, aby som mala triedu. Dokonca som zašla tak ďaleko, že som im písala písomky a naschvál som robila chyby, aby som ich mohla hrešiť. Zašlo to tak ďaleko, že jednu bábiku som zbila tak, že som jej odtrhla ruku. (smiech) Vtedy som si povedala, že učiteľkou byť nemôžem. Maminka bola učiteľka, otec plukovník a veľmi im vďačím za výchovu, lebo som presná, vždy naučená, profesionálna. Nemala som prísnejšie detstvo ako iné deti, ale bazírovalo sa na určitých veciach, ktoré dnešnej mladej generácii chýbajú.
Pozerávala vaša mama Hornú Dolnú? Našla sa trošku v tej postave, ktorú hráte?
Samozrejme, pozerala, bola veľká fanúšička Hornej Dolnej a v tej postave sa trošku našla. Občas mi dohovárala, aby som nebola na všetkých taká prísna. Dokonca mám jej dve fertuchy, ktoré nosila, tak v nich hrám. Maminku som si tak trochu doniesla na pľac.
V septembri sa na obrazovkách objaví aj ďalší seriál s vašou účasťou - Susedia. Bude Marta Sladká aj v tejto sérii taká bláznivá?
Bude, nemôže byť iná a stále loví chlapov. Minule som sa na tom začala smiať, že idem pomaly do dôchodku, ale vraj musím byť stále taká besná, že ľudia neriešia vek a je to jedno. Ale prezradím, že mi našli nového frajera do viacerých dielov. Mala som už Inda, Španiela, Rusa... teraz budem mať Slováka. Bude to naozaj vtipné.
