Dôvodom je, že na tvorbu ľadu v jaskyniach je potrebná tuhá zima a dostatok snehu. Na zmeranie objemu ľadu sú však potrebné presnejšie merania. Pre TASR to uviedol geomorfológ Pavel Bella z Úseku ochrany jaskýň Správy slovenských jaskýň.
Ľad sa tvorí vodou, ktorá na jar presakuje do jaskýň z topiaceho sa snehu. "Voda, ktorá presakuje, miestami až steká do zaľadnenej jaskyne v čase intenzívnych letných dažďov, nestíha ihneď zamrznúť a, naopak, spôsobuje roztápanie ľadu. Preto v týchto miestach ľad sezónne ubúda," približuje Bella. V spodných častiach zaľadnených jaskýň, kde teplota počas leta nestúpne nad nula stupňov Celzia, sa ľad neroztápa. Ľad tak ubúda sublimáciou v dôsledku prúdenia vzduchu, konštatuje Bella.
"Vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny ľad v jaskyniach ubúda, avšak na kvantifikáciu sú potrebné detailné a dlhodobejšie merania," poznamenal.
V hornej časti Dobšinskej ľadovej jaskyne možno pozorovať úbytok ľadu. Niektoré ľadové útvary zobrazené na starých fotografiách a mapách dnes chýbajú, povedal Bella. Naopak, v spodnej časti sú ľadom pokryté kamenné bloky a sutina, ktoré predtým neboli pokryté.
Objem ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni a Demänovskej ľadovej jaskyni je podľa Belu ťažké presne určiť, pretože priestory majú nepravidelné tvary podláh a stien. Dodal, že navyše je aj povrch ľadu nerovný. "Na odmeranie objemu ľadu sú potrebné geofyzikálne merania, čiže určenie hrúbky ľadu v morfologicky odlišných častiach jaskýň, ako aj rozličné geodetické metódy na zmapovanie nepravidelného povrchu ľadu," hovorí Bella.
